BRATISLAVA 7. júna (SITA) - V nedeľu 10. júna pristúpia belgickí voliči po štyroch rokoch opäť k volebným urnám, aby si zvolili svojich reprezentantov do dvojkomorového federálneho parlamentu. V hre je štyridsať mandátov v Senáte, teda v hornej komore parlamentu a 150 poslaneckých kresiel v dolnej komore. Volebná účasť je v Belgicku ako v jednej z mála krajín sveta povinná. K urnám sa tak v nedeľu vydá takmer osem miliónov oprávnených voličov.
Politickú situáciu v krajine komplikuje rozdelenie spoločnosti na samostatné piliere, ktoré sa v minulosti vytvorili na základe jazykových rozdielov. Rozpory medzi komunitami však siahajú za hranice jazykovej sféry a dotýkajú sa aj sociálnej, ekonomickej, politickej a ideologickej roviny. Krajina je rozdelená na tri komunity: flámsku, ktorá hovorí holandsky, frankofónnych Valónov a nemecky hovoriace obyvateľstvo. Územie Belgického kráľovstva je rozdelené na tri regióny: severné Flámsko, južné Valónsko a región hlavného mesta Brusel, ktorý má dvojjazyčný štatút, no je prevažne frankofónny.
Pre hlboké kultúrne rozdiely medzi holandsky hovoriacim severom a francúzskym juhom neexistuje celonárodná strana, ktorej predstavitelia by kandidovali za Flámsko a Valónsko zároveň. Každá politická strana má dve jazykové mutácie. Zloženie belgickej koalície odrážalo doteraz vždy istú lingvistickú symetriu. Akákoľvek politická strana, ktorú vynieslo volebné víťazstvo do vlády, musela spolupracovať s "bratskou" stranou na druhom konci neviditeľnej jazykovej hranice. V súčasnosti vytvárajú vládnu koalíciu zloženú zo štyroch strán sociálni demokrati a liberáli flámskeho premiéra Guya Verhofstadta. Predvolebné prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že voliči vyhodia Verhofstadta z premiérskeho kresla. Jeho Flámska liberálna strana (VLD) utrpí podľa posledného prieskumu, ktorý zverejnil denník Le Soir, drvivú volebnú porážku, keďže sa za ňu postavilo len 17,3 percenta respondentov.
Každá belgická vláda je výsledkom neľahkých rokovaní medzi stranami zastupujúcimi holandsky a francúzsky hovoriacich Belgičanov. Približne 6 z celkového počtu 10,4 milióna obyvateľov Belgicka žije v holandsky hovoriacom regióne Flámsko, ktoré je najbohatšou časťou krajiny, tri a pol milióna vo francúzsky hovoriacom Valónsku a milión v prevažne frankofónnom Bruseli. Najväčšiu šancu na volebnú výhru vo Flámsku, ktorého populácia tvorí 60 percent národného elektorátu, majú kresťanskí demokrati. Stranu Flámskej kresťansko-demokratickej aliancie pod vedením Yvesa Letermeho podporuje okolo 30 percent flámskych voličov. V porovnaní s umierneným Verhofstadtom sa Letermeho rétorika javí o niečo radikálnejšie. V minulosti dokonca spochybnil "intelektuálnu schopnosť" frankofónnej časti obyvateľstva naučiť sa po holandsky. Leterme, ktorý bojuje za reformy belgických inštitúcií, na základe ktorých by Flámsko získalo viac právomocí, sa javí ako horúci kandidát na post po Guyovi Verhofstadtovi. Silnú, až 22-percentnú podporu má u voličov krajne pravicová strana Flámsky záujem, ktorá presadzuje samostatnosť Flámska.
Vo frankofónnej oblasti sa tridsaťpercentnej podpore voličov tešia valónski socialisti. Frankofónne strany, vrátane liberálnej strany Reformné hnutie ministra financií Didiera Reyndersa a Strany socialistov Elia Di Rupa, sú proti štátnym reformám, pretože sa obávajú, že prídu o právomoci a ich vplyv v regióne poklesne. Politikov flámskej väčšiny znepokojujú najmä spory vo Valónsku, ktoré vypukli medzi liberálnym ministrom financií Reyndersom a lídrom valónskych socialistov Di Rupom, ktorí sú už osem rokov partnermi vo federálnej vláde. "Nikto nemôže ignorovať nový vietor vanúci z Valónska," povedal v stredu flámsky premiér Guy Verhofstadt pre holandsky píšuci denník De Standaard.
