Skeptické hlasy však okamžite spochybnili reálnosť ich cieľa. Generálny riaditeľ Medzinárodného strediska leteckých prepravcov (IATA) Giovanni Bisignani uviedol, že podľa neho je realistické znížiť emisie na nulu za 50 rokov, pričom spôsob, akým to dosiahnuť možno získať z výskumu.
Bisignani označil redukciu emisií za novú prioritu leteckého sektora, ktorý po niekoľkých rokoch strát očakáva v roku 2007 zisk v hodnote piatich miliárd dolárov.
Michael Levin z New York University uviedol, že dávať si za cieľ nulové emisie nemá zmysel, pretože nulové emisiu podľa neho z technického hľadiska nie sú. Napriek snahám znížiť spotrebu paliva o 25 percent do roku 2020 pri používaní existujúcich technológií, stopy po uhľovodíkových plynoch osobnej leteckej dopravy narastajú.
IATA sa spolieha na pokroky vo výskume, kvalitu lietadiel a verejný sektor, vrátane vlád či OSN, ktoré udávajú medzinárodné štandardy a vytvárajú obchod s emisiami.
Trung Ngo, riaditeľ kanadskej leteckej spoločnosti Bombardier uviedol, že na dosiahnutie nulových emisií je treba bezuhlíkové palivo, čo je napríklad vodíkový motor alebo biopalivo. Obe alternatívy sú však v súčasnosti technicky nezvládnuteľné a letecký priemysel má len prechodné riešenia, skonštatoval Ngo.
