Obe inštitúcie podľa žalujúcich v roku 1995 zlyhali pri ochrane civilného obyvateľstva v Srebrenici pred útokom jednotiek bosnianskych Srbov. Dlho očakávaná žaloba pripadla na deň, keď pred Medzinárodný súdny tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu predstúpil Zdravko Tolimir, jeden z hlavných podozrivých v prípade masakry v Srebrenici. Tolimir svoju vinu odmietol.
Ako vysvetlil advokát Marco Gerritsen zastupujúci skupinovú žalobu 6000 rodinných príslušníkov obetí zo Srebrenice, "cieľom je zadosťučinenie pre matky a tých, čo prežili, nie ich finančné odškodnenie. Bohužiaľ OSN a holandská vláda nie sú ochotné prevziať svoju zodpovednosť. Dokonca o tom ani nehovoria". Úspech hromadnej žaloby obetí je neistý a miera viny vojakov z Holandska a OSN je témou vášnivých diskusií.
Počas obliehania Srebrenice silami bosnianskych Srbov v roku 1995, OSN prehlásila Srebrenicu za bezpečnú pre civilné obyvateľstvo. Približne 450 zle vyzbrojených holandských vojakov sa bezmocne prizeralo, ako tisíce bosnianskych Srbov udrelo na mesto. V chaose, ktorý nastal, holandskí vojaci dokonca pomáhali pri oddeľovaní žien od mužov, ktorých Srbi vzápätí odviezli v autobusoch, pozabíjali a telá nahádzali do masových hrobov.
Nezávislý výskum Holandského inštitútu pre vojnovú dokumentáciu zbavil holandských vojakov viny, pretože boli v menšine, nedostatočne ozbrojení a zásobovaní a strieľať mohli len v sebaobrane. Bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan priznal v roku 1999 "chyby v úsudku" v prípade Srebrenice. Holandská vláda priznala "politickú zodpovednosť" za zlyhanie v mierovej misii a vyčlenila ročne 14,9 milióna eur na pomoc Bosne, z ktorých tretina je určená na prestavbu Srebrenice. V roku 2002 odstúpila pre srebrenickú masakru vláda Wima Koka.
