Zástupcovia aukčných siení, obchodníci s umením a avantgardní umelci prúdia v poslednom čase do Moskvy zvábení miliónmi, ktoré ruskí boháči vkladajú do svetového trhu s umením.
MOSKVA. „Tento trh zaznamenáva jednu z najväčších expanzií v histórii,“ vyhlásil Marek Poltimor, viceprezident aukčnej siene Sotheby's, keď v tomto roku v máji otváral jej prvú pobočku v Moskve. Na nedávnej moskovskej prezentácii artefaktov, ktorá sa Sotheby's chystá dať do predaja v Londýne, sa objavili aj diela Clauda Moneta a Andyho Warhola odhadované na 74 miliónov eur (vyše dve miliardy korún).
Najmä artefakty
Otvorenie pobočky Sotheby's nasledovalo po bienále moderného umenia, ktoré sa v Moskve konalo v marci, a predchádzalo medzinárodnému veľtrhu výtvarného umenia, ktoré sa bude konať vo východoeurópskej metropole povestné nenásytnou konzumáciou koncom mája. Niektorí odborníci však zdôrazňujú, že hlavný prúd ruských peňazí smeruje na nákup takých artefaktov, s ktorými sa môžu ich majitelia chváliť, alebo do krátkodobých investícií, čo v očiach skutočných zberateľov deformuje hodnotu umenia.
„I keď sa trh rozširuje, stále ešte pár oligarchov diktuje svoj zákon,“ vysvetľuje Alberto Isequilla, obchodník s umením z Paríža, ktorý Moskvu pravidelne navštevuje. „Je tu veľa peňazí, avšak žiadne znalosti,“ dodáva Isequilla. Ako príklad uvádza málo známu ruskú krajinu z 19. storočia, za ktorú zaplatili závratnú sumu v porovnaní s tými, ktoré sa platia za abstraktné diela.
Ruské umenie zažíva boom
Boom zachvátil hlavne ruské umenie, ktorého predaj dosiahol vlani rekordnú sumu 153 miliónov dolárov (3,4 miliardy korún), zatiaľ čo pred piatimi rokmi to bolo len deväť miliónov dolárov (200 miliónov korún). Ďalšia veľká dražobná sieň Christie's na svojej internetovej stránke uvádza, že ruské umenie dnes tvorí „jeden z najdynamickejších a najcitlivejších medzinárodných trhov s umením“.
K ruským miliardárom, ktorí sú umením najviac lační, patrí prezident Alpha Bank Pjotr Aven, ktorý má vo svojom majetku veľkú zbierku ruského avantgardného umenia z 20. storočia, ako i ruský magnát v odbore ropy a hliníka Viktor Vekselberg, ktorý na seba v roku 2004 upútal pozornosť tým, že kúpil od americkej miliardárskej rodiny Forbesovcov deväť cárskych vajíčok zo zbierky klenotníka Fabergého, a zbierku daroval ruskému štátu.
Navrátené diela ostávajú v depozitároch
Myšlienka vracať späť do vlasti diela, ktorá sa po zvratoch, ktoré Rusko v 20. storočí postihlo, dostala do najrôznejších kútov sveta, je Rusom zvlášť drahá. „V posledných rokoch sme spolupracovali na návrate nespočetných umeleckých diel ruskému ľudu a ruským zberateľom,“ tvrdí prezident Sotheby's Bill Ruprecht, ktorý sprostredkoval predaj Fabergého vajec Vekselbergovi.
Mnohé múzeá si však sťažujú, že verejnosť má len zriedka príležitosť vidieť umelecké diela, ktoré zostávajú v depozitároch ich bohatých kupcov.
„Noví Rusi o umení nevedia takmer nič. Investujú len do ruského umenia, nie sú to zberatelia,“ konštatuje Zinajda Bonamiová, zástupkyňa riaditeľa prestížneho Puškinovho múzea v Moskve. Experti Sotheby's však namietajú, že ruskí kupci len ožívajú tradíciu veľkých zbierok cárov a veľmožov ruského impéria, ktorú boľševická revolúcia v roku 1917 prerušila. Philip Hook, ktorý v Sotheby's vedie sekciu impresionizmu a modernizmu, zdôrazňuje, že Rusi nadväzujú na svoju minulosť zberateľov umenia, nepodceňuje však úlohu peňazí. „Stojíme na križovatke medzi umením a peniazmi,“ hovorí s úsmevom.
Autor: afp
