Praha 29. mája (TASR) Dvaja ponovembroví ministri česko-slovenskej federálnej vlády Mariána Čalfu mali temnú minulosť a možno aj nečisté úmysly. Minister vnútra Richard Sacher a minister obrany Miroslav Vacek boli tajnými spolupracovníkmi komunistickej vojenskej kontrarozviedky (VKR), ktorá bola súčasťou Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Pre TASR to potvrdil hovorca českej vojenskej tajnej služby, Vojenského spravodajstva (VS), Ladislav Šticha.
Tajná služba VS vznikla pred dvoma rokmi reorganizáciou a zlúčením dvoch vojenských tajných služieb: kontrarozviedky - Vojenského obranného spravodajstva, a rozviedky - Vojenskej spravodajskej služby GŠ AČR.
Richard Sacher bol členom federálnej vlády za KDU-ČSL od 30. decembra 1989 do 27. júna 1990. Vo VKR mal krycie meno Filip. Generál Miroslav Vacek, krycím menom Srub, sa stal ministrom obrany tiež v predposledný deň roku 1989 a vo funkcii vydržal do 18. októbra 1990. Vacek bol pred aj po Novembri členom komunistickej strany a v 90. rokoch poslancom za KSČM.
Prekvapivé zistenie o Vackovi a Sachrovi, ktorí už dávno nie sú v politike, vyšli najavo pri skúmaní obsahu vyše dvesto vriec s písomnosťami, ktoré síce unikli skartácii, ale boli označené ako nedôležité, a na českej kontrarozviedke ležali bez záujmu až do roku 2003.
Asi 202 vriec, ktoré sa našli, sa začalo skúmať od roku 2004. Dnes sme tesne pred dokončením ich kompletovania, prevádzania do elektronickej databázy. Predpokladá sa, že v priebehu augusta by tá práca mala definitívne skončiť, povedal hovorca VS Šticha v rozhovore pre TASR.
Vrecia obsahovali osobné spisy, vyhodnotenie spolupráce, zápisy zo schôdzok riadiacich dôstojníkov s agentmi aj záznamy o vyplatených odmenách agentom.
Nikto nevedel, aké dôležité veci v tých vreciach sú, konštatoval hovorca v tejto súvislosti. Pripustil však, že o skutočnom obsahu spisov niektorí dnes už bývalí zamestnanci vedeli. V zavádzajúcom označení spisov mohli mať podľa Štichu prsty práve ďalší bývalí agenti vojenskej tajnej služby, ktorí prežili zmenu pomerov.
Oni označili tie materiály vo vreciach ako tzv. neoperatívnu - pre laikov - nedôležitú dokumentáciu, ktorá sa neskôr pri lustráciách nepoužívala, dodal Ladislav Šticha.
Zoznam novo objavených agentov má pravdepodobne podstatne viac mien a nie je vylúčené, že dotyčné osoby dnes pôsobia aj v českom politickom a verejnom živote. VOZ tvrdí, že na zverejnenie ďalších mien nemá oprávnenie.
Vojenská tajná služba však odtajnila ešte jedno meno capa-záhradníka: spolupracovníkom vojenskej odnože ŠtB bol aj generál Josef Červášek. Šéfom vojenskej kontrarozviedky sa stal ešte pred pádom režimu v septembri 1989. Táto tajná služba zamestnávala vtedy okrem administratívy asi tisíc príslušníkov čs. armády.
Z materiálov, ktoré o histórii vojenských tajných služieb zverejnilo samotné VS, vyplýva, že Červášek (alias Kasper), ako podriadený 1. námestníka ministra vnútra ČSSR Alojza Lorenca, od 4. decembra 1990 riadil rozsiahle skartácie dokumentov VKR, a aj pod jeho taktovkou do júna 1990 - prebehli v česko-slovenskej armáde tzv. atestácie previerky. Červášek z postu odišiel až v auguste 1990.
Osoby z trojlístka Sacher-Vacek-Červášek sú navzájom spojené: Červáškom riadená VKR bola do 4. januára 1990 v pôsobnosti Sacherovho federálneho ministerstva vnútra, potom prešla pod ministerstvo obrany a ministra Vacka.
Kauza vrhá tieň podozrenia na ponovembrové previerky príslušníkov silových rezortov, lustrácie, ako aj previerky udeľované Národným bezpečnostným úradom (NBÚ). Za osoby, ktoré sa nezaplietli s minulým komunistickým režimom a ktoré boli uznané za spôsobilé prichádzať do kontaktu s tajnými materiálmi, tak mohli byť označení aj ľudia s čiernou minulosťou.
