Ide o najnovší pokus Pekingu udržať kontrolu nad náboženstvom v nepoddajnom himalájskom regióne. Peking je obzvlášť ostražitý voči náboženským skupinám, ako sú budhisti, a väzní tibetských mníchov aj mníšky, ktorých obviňuje z podpory "separatizmu".
Kultúrne dedičstvo Tibetu utrpelo škody v chaose kultúrnej revolúcie v rokoch 1966-67, keď fanatické maoistické Červené gardy rozbíjali náboženské symboly a ničili kláštory. Niektoré odvtedy postavili nanovo.
Dekrét o tibetských artefaktoch je súčasťou prepracovaných a aktualizovaných nariadení na ochranu tibetského kultúrneho dedičstva, uvádza sa v správe agentúry Sinchua.
Čína ovláda Tibet železnou rukou od roku 1950, keď ho obsadili jednotky národnooslobodzovacej armády. Komunisti vtedy sľubovali väčšiu ekonomickú prosperitu regiónu.
Tibeťanov, ktorí sa odvážia protestovať alebo požadovať väčšie slobody, často uväznia a týrajú. Tvrdia to združenia na ochranu ľudských práv.
Podľa nových nariadení všetky vysvetľujúce nápisy na kultúrnych pamiatkach, ako sú hrobky, jaskyne a jaskynné maľby, musia byť v tibetskom aj v čínskom jazyku.
Tibetský jazyk má v Tibete rovnocenné postavenie ako čínština, hoci v praktickom živote mu rozumie iba hŕstka Netibeťanov a mnohí sa sťažujú, že je odsúvaný na okraj.
1 jam dem
