Washington v pondelok po prvý raz od prepadu amerického veľvyslanectva v Teheráne pred 27 rokmi uskutočnil priame a oficiálne rozhovory s Iránom.
Za americkú stranu sa na pondelňajšom stretnutí v Bagdade zúčastnil veľvyslanec v Iraku Ryan Crocker, Irán zastupoval veľvyslanec Hassan Kázimí Kumí. Rokovania trvali štyri hodiny a týkali sa situácie v Iraku a ekonomických otázok, nie iránskeho jadrového programu či nepriateľstvu k Izraelu, čo sú témy, ktoré obe krajiny najviac rozdeľujú. Iránsky veľvyslanec informoval, že obe strany sa opäť stretnú za menej než mesiac.
Teherán tesne pred rokovaniami ohlásil, že na svojom území odhalil západnú špionážnu sieť. Americká vláda prezidenta Georgea Busha obviňuje Irán z toho, že v Iraku podporuje šiitských militantov a požaduje pozastavenie tejto podpory. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád zas vyzýva na odchod amerických vojakov z Iraku.
Irán popiera podnecovanie násilia v Iraku
Vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom sa zhoršili v uplynulých rokoch predovšetkým pre iránsky jadrový spor a situáciu v Iraku. USA podozrievajú Irán, že tajne vyvíja jadrové zbrane. Spojené štáty prerušili diplomatické vzťahy s Iránom po tom, čo radikálni študenti v roku 1980 vtrhli na americké veľvyslanectvo v Teheráne a držali tam 444 dní v zajatí 63 jeho zamestnancov.
Spojené štáty od Iránu požadujú, aby šiitským milíciám prestal dodávať zbrane a finančne ich podporovať. Irán podľa Washingtonu povstalcom dodáva nebezpečné cestné bomby. Teherán popiera, že by násilie v Iraku podnecoval a požaduje stiahnutie amerických vojakov z krajiny. Expert pre Blízky východ z Washingtonského centra pre strategické a medzinárodné štúdie Anthony Cordesman pre americkú televíznu stanicu CNN povedal, že USA nemajú Iránu veľa ponúknuť. Aj americký veľvyslanec Crocker pred stretnutím varoval, že neočakáva prielom vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Irak, ktorý je už dlhý čas predmetom sporu medzi oboma krajinami, stretnutie privítal.
Tesne pred stretnutím Irán oznámil, že odhalil viaceré západné špionážne skupiny pôsobiace v Iráne. Riadia ich mocnosti, ktoré obsadili Irak, vyhlásila v nedeľu iránska tajná služba. Agenti údajne pôsobia na západe, juhozápade a v strednej časti Iránu. Ďalšie podrobnosti má Irán zverejniť v nasledujúcich dňoch. Teherán zatiaľ žiadne konkrétne západné krajiny nemenoval.
Iránsky minister zahraničia v pondelok krátko pred historickým rokovaním vyhlásil, že rozhovory môžu byť úspešné, iba ak Washington zmení svoje "neúspešné" stratégie. Manúčehr Mottakí taktiež ponechal otvorenú možnosť budúcich stretnutí s predstaviteľmi Spojených štátov, ale iba v prípade, ak Washington uzná, že Američanmi vedená vojna v Iraku a ďalšie ich snahy v regióne neboli úspešné. "Veríme, že realistický prístup Washingtonu k súčasným problémom Iraku a uznanie neúspešnosti jeho politiky v Iraku a v regióne, ako aj preukázanie snahy o zmenu politiky zabezpečí úspech rozhovorov a tiež možnosť ďalších rokovaní," povedal Mottakí v Teheráne počas konferencie o bezpečnosti v Perzskom zálive a o medzinárodnom práve.
Pre USA je problémom iránsky jadrový program
Postoje oboch strán sú jasné. USA chcú, aby Irán prestal vyzbrojovať, financovať a cvičiť šiitských militantov útočiacich na americké jednotky v Iraku. Teherán zase požaduje stiahnutie Američanov z irackého územia.
Úzku agendu USA a Iránu zaťažuje niekoľko sporných záležitostí - predovšetkým kontroverzný iránsky jadrový program a viac než štvrťstoročie trvajúce americko-iránske nepriateľstvo, ktorého začiatok siaha k islamskej revolúcii v Iráne v roku 1979.
Iránska šiitská teokracia sa okrem toho obáva, že administratíva amerického prezidenta Georgea W. Busha plánuje zmenu režimu v islamskej republike, podobne ako to urobila v Iraku, kde zvrhla režim Saddáma Husajna.
Washington a jeho sunnitskí spojenci sú na druhej strane hlboko znepokojení rastúcim vplyvom Iránu na Blízkom východe a šírením čoraz radikálnejšieho islamu. Situáciu ešte zhoršuje otvorené nepriateľstvo Teheránu voči Izraelu.
Obe strany dúfajú, že ak by dnešná prvá schôdzka bola dostatočne srdečná a produktívna, bolo by možné usporiadať aj ďalšie stretnutie. V budúcnosti by sa mohli uskutočniť aj rokovania na úrovni vyšších predstaviteľov - možno medzi šéfmi diplomacií oboch krajín Condoleezzou Riceovou a Manúčehrom Mottakím.
História vzťahov medzi Washingtonom a Teheránom
1953
Po augustovom prevrate organizovanom americkou a britskou tajnou službou bol zvrhnutý nacionalistický premiér Muhammad Mussadík a k moci bol dosadený proamerický monarcha Réza Pahláví.
1979
Iránska islamská revolúcia pod vedením ajatolláha Chomejního, ktorý sa vrátil do vlasti z parížskeho exilu. V novembri obsadili iránski študenti americké veľvyslanectvo v Teheráne a držali tam 444 dní v zajatí 63 jeho zamestnancov. Začiatkom roku 1981 ich všetkých prepustili.
Apríl 1980
Spojené štáty s iránskym islamským režimom prerušili diplomatické styky, odvtedy neboli už nikdy úplne obnovené.
September 1980
Iracký prezident Saddám Husajn napadol susedný Irán a obsadil jeho juhozápadnú časť. Spojené štáty v tomto osem rokov trvajúcom iracko-iránskom konflikte podporovali Bagdad.
1986
Napriek vzájomnému nepriateľstvu medzi Washingtonom a Teheránom sa vysokopostavení predstavitelia administratívy vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana pokúšali predať zbrane do Iránu.
November 2001
Predstavitelia Spojených štátov a Iránu si sadli za spoločný stôl na konferencii o budúcnosti Afganistanu, separátne však nerokovali.
Január 2002
Americký prezident George Bush označil Irán, popri Iraku a Severnej Kórei, za súčasť celosvetovej "osi zla".
Marec 2003
Po americko-britskej invázii do Iraku sa dostali vojaci oboch krajín až k hraniciam Iránu. Vojna proti Iraku dostala v konečnom dôsledku k moci v Iraku šiitskú väčšinu, podporovnú Teheránom.
November 2004
Na slávnostnej večeri počas konferencie o Iraku v Egypte posadili vedľa seba iránskeho ministra zahraničných vecí Kamála Charázího a šéfa americkej diplomacie Colina Powella, ktorí podľa svedectiev prehodili "zopár milých slov".
Jún 2005
V prezidentských voľbách prekvapivo víťazí Mahmúd Ahmadínedžád, ktorý na voličov zapôsobil tvrdou protizápadnou rétorikou.
August 2005
Spojené štáty obviňujú Irán z ambícií vyrábať jadrové zbrane. Prezident George Bush vyhlasuje, že Spojené štáty si v súvislosti s Iránom nechávajú "otvorené všetky možnosti".
Január 2006
Irán oznámil, že po dočasnom prerušení obnovuje obohacovanie uránu, proces, na ktorého konci môže byť získanie jadrovej zbrane.
Máj 2006
Ahmadínedžád poslal Bushovi otvorený list, v ktorom kritizuje americkú politiku, no navrhuje spôsoby, ako by sa mohla napätá situácia medzi oboma krajinami riešiť. Biely dom na list zareagoval odmietavo.
Január 2007
Americkí vojaci zatkli na severe Iraku piatich Iráncov s tým, že ide o agentov, ktorí majú podnecovať protiamerické nepokoje. Irán tvrdí, že ide o pracovníkov konzulátu. Odvtedy Američania zatkli v Iraku ešte ďalších dvoch Iráncov.
Február 2007
Spojené štáty obviňujú Irán, že dodáva zbrane irackým šiitským povstalcom. Irán tieto obvinenia popiera.
Máj 2007
Spojené štáty po prvý raz za posledných 27 rokov nadviazali priame rozhovory s Iránom.
Autor: zh
