BANGKOK 25. mája (SITA/AP) - Stúpenci predstaviteľky prodemokratickej opozície Aun San Su Ťij z celého sveta vyjadrili sklamanie, nie však prekvapenie, nad rozhodnutím mjanmarského vojenského režimu, ktorý jej v piatok o piaty rok predĺžil domáce väzenie. Aun San Su Ťij, líderka strany Národná liga za demokraciu a držiteľka Nobelovej ceny za mier z roku 1991, je vo väzení viac ako 11 z posledných 17 rokov. Nariadenie o domácom väzení v jej dome v Rangúne malo vypršať v nedeľu, oficiálne miesta jej však popoludní oznámili ročné predĺženie trestu.
Za "veľmi poľutovaniahodné" toto rozhodnutie označil nezávislý expert OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku Paulo Sérgio Pinheiro, podľa ktorého v krajine zadržiavajú viac ako 1200 politických väzňov. Ako dodal, je sklamaný, že junta sa takto rozhodla napriek apelom z celého sveta. Kriticky sa vyjadril na adresu vlády, ktorá "odmieta humanitárne žiadosti" ohľadne väzňov odpykávajúcich si tresty aj viac ako 70 rokov. "Je to absolútne neprijateľné," dodal. "Myslím si, že je to veľmi kontraproduktívne v zmysle prechodu k demokracii," povedal Pinheiro pre AP telefonicky z juhoafrického Kapského mesta.
Svoje rozhodnutie vláda neoznámila oficiálne, ale súkromne ho potvrdili bezpečnostné miesta pod podmienkou anonymity z dôvodu citlivosti otázky. Ňian Win, hovorca strany Su Ťij, uviedol, že nemajú nezávislé potvrdenie predĺženia väzby. "Avšak, ak väznenie bolo predĺžené napriek požiadavkám medzinárodného spoločenstva, je to necivilizovaný čin," povedal v Rangúne.
V Thajsku, kde žije v exile mnoho obyvateľov Mjanmarska, hovorca poprednej opozičnej skupiny odsúdil nové rozhodnutie o väzbe. "Je to veľmi nezákonné rozhodnutie generálov, sme preto veľmi sklamaní. Nie je to zločinec a nie je hrozbou pre národnú bezpečnosť," uviedol Zin Linn z mjanmarskej exilovej vlády, Národnej koaličnej vlády Mjanmarskej únie. Ako dodal, mnohí ľudia sú z tohto rozhodnutia smutní. OSN, Európska únia či americká vláda opakovane vyzvali na prepustenie Su Ťij a ďalších politických väzňov, ako aj na nastolenie demokracie v Mjanmarsku.
Armáda uchopila moc v roku 1988 po potlačení prodemokratických demonštrácií v Mjanmarsku, vtedy známom ako Barma. Po víťazstve Su Ťij v parlamentných voľbách 27. mája 1990 jej lídri junty odmietli odovzdať moc s tým, že krajina najprv potrebuje novú ústavu. Armáda však ďalej vládne a prenasledovanie členov prodemokratického hnutia pokračuje.
