Pavúk, ktorý spriada z Escorialu svoje zlovestné siete po Európe a po svete - aj tak ho poznala politická reprezentácia vtedajšieho sveta. Filip II. Habsburg bol človek neprístupný a hrdý, vášnivý len vo svojej nenávisti voči nekatolíkom, ktorých s kamennou tvárou posielal na hranicu. Autodafé - mohutné plamene horeli po celom Španielsku a kolóniách. Muž, ktorý sa stal pomníkom seba samého už za života, sa narodil 21. mája 1527 - pred 480 rokmi.
Nepríjemnú bledú arogantnú tvár Filipa II., vždy oblečeného v čiernom len s bielym vysokým golierom, videlo len zopár veľvyslancov, a jeho najbližšia rodina. Nikto iný sa nemohol dostať do jeho blízkosti.
Burgunsko-španielsky dvorný ceremoniál, ktorý zaviedol jeho otec Karol V., doviedol k takej dokonalosti, že úplne udusil život v paláci. Pravidlá a predpisy, ktoré vášnivo vymýšľal a režíroval sám panovník, platili absolútne pre každého.
Príčinou takého správania bola jeho vlastná predstava o úlohe kráľa v dejinách, kde slabosť zapríčiňuje stratu predstíže a môže mať aj politické dôsledky.
Všetko pre politiku
Politika bola jediným zmyslom jeho konania. Všetko však konštruoval sám, takmer bez poradcov, presvedčený o svojej neomylnosti, a tak robil veľké chyby, ktoré Španielsku priniesli stratu území aj politickej prestíže. Krajina, hoci mala obrovské kolónie, nevedela ich dostatočne využiť a postupne sa menila na štát, kde polovicu obyvateľstva tvorili šľachtici-úradníci, kňazi a mnísi, a druhú polovicu žobráci.
Počiatočné úspechy ako porážka Francúzska a manželstvo s dcérou francúzskeho kráľa neviedli k tomu, aby Francúzsko ďalej nebrojilo a nesnažilo sa zničiť španielske snahy o nadvládu v Európe.
Ďalšou horúcou pôdou bolo Nizozemsko. Jeho snahu vymaniť sa spod nadvlády Španielov nezvládol ani mimoriadne krutý vojvoda z Alby a z časti kolónie tak vznikol nový štátny útvar - Holandsko.
Ani víťazstvo nad Turkami v námornej bitke pri Lepante Filipovi nepomohlo. Benátčania sa s Turkami dohodli na obchodnom spojení. Filip závidel svojmu bratovi Donovi Juanovi D'Asturia - víťazovi od Lepanta - a závisť ho viedla k tomu, že ho poslal do Nizozemska, kde čoskoro zomrel. Sám panovník sa nezúčastňoval na vojenských ťaženiach, a aj keď mal šťastie na vojvodcov, nedôveroval im, a snažil sa ich vplyv eliminovať.
V roku 1580 sa Filip II. stal portugalským kráľom po vymretí tamojšieho panovníckeho rodu. Španielsko vtedy nadobudlo najväčší rozsah v dejinách.
Utajená ľudská tvár
Trochu ľudskejšiu tvár ukázal Filip II. vo vzťahu k svojim najbližším, čo dokazujú jeho listy dcéram, ktoré písal vždy len po polnoci, osamote. „Netrpezlivo čakám správu o vašom odchode na cestu sem, lebo veľmi túžim vás vidieť.“ Jeho štyri manželstvá síce mali politický podtext, ale svoje ženy ctil ako kráľovné a matky svojich detí.
Prvá manželka Mária Portugalská na Filipovi nezanechala výraznú stopu. Politické manželstvo so staršou Máriou Tudorovou zas malo viac nevýhod ako výhod. Mária nechcela ako panovníčka opustiť Anglicko, Filip musel odchádzať na dlhé mesiace aspoň do Nizozemska. Manželstvo bolo bezdetné, pre dnes už známu Máriinu chorobu. Napriek tomu vraj svojho muža milovala a uznávala.
Po jej smrti zase bolo nevyhnutné obnoviť spojenectvo s Francúzskom. Alžbeta Francúzska a posledná manželka Anna Rakúska starnúcemu a neľútostnému mocnárovi trochu spestrili život a rozmarná Alžbeta dokonca vedela od kráľa dosiahnuť svoje. Rodenie potomkov - hlavný údel kráľovien - ju však tak vysilil, že umrela veľmi mladá.
Tragický koniec
Filip II. zažil aj pohreby svojich manželských i nemanželských detí. Duševná choroba jeho prvorodeného syna Dona Carlosa zas prinútila zavrieť svoje dieťa do pevnosti.
Rok 1588 bol ďalšou ranou pre kráľa, ale aj pre Španielsko. V snahe poraziť novú kráľovnú Anglicka, protestantku Alžbetu I., vyslal na ostrovy veľkú námornú „neporaziteľnú“ armádu. Časť loďstva však na mori zničila búrka a ostatok dorazilo podstatne modernejšie anglické loďstvo a dlhý ústup. Španielsko stratilo prevahu na mori a prím začali hrať Angličania.
Filip II. zomrel v roku 1598. Pochovali ho v Escoriale, ktorý sám vybudoval nákladom 5 miliónov dukátov a v ktorom sa podľa všetkého naozaj nedalo žiť inak ako žil kráľ Filip - muž z kameňa, človek bez srdca.
Dlh, ktorý zanechal svojmu synovi Filipovi III. bol 100 miliónov dukátov. Národ sa vedel modliť, ale nevedel pracovať, a už vôbec nie podnikať.
Španielsko prestalo byť veľmocou a už sa nikdy nespamätalo, aj keď sa inkvizícia postupne vysilila. Ožobračenie krajiny dokončil Filip III., keď vypudil moslimských Maurov, jedinú vrstvu, ktorá podnikala a pracovala.
