Ak si niekto myslel, že naháňaním nevhodne oblečených žien po uliciach či vytvorením špeciálnej taxislužby so ženami - vodičkami a výhradne dámskou klientelou sa to skončí, mýlil sa. Iránsky náboženský režim skutočne robí všetko pre to, aby oddelil ženy od mužov a odviedol ich od „nemravných“ pohľadov. Najnovšie sa o to má postarať islamský bicykel.
Ak si niekto myslel, že naháňaním nevhodne oblečených žien po uliciach či vytvorením špeciálnej taxislužby so ženami - vodičkami a výhradne dámskou klientelou sa to skončí, mýlil sa. Iránsky náboženský režim skutočne robí všetko pre to, aby oddelil ženy od mužov a odviedol ich od „nemravných“ pohľadov. Najnovšie sa o to má postarať islamský bicykel.
Podľa agentúry AFP v Iráne pracujú na bicykli so špeciálnou kabínou, ktorá bude zakrývať „problematické“ partie ženského tela. Ktoré konkrétne, správa francúzskej agentúry odvolávajúcej sa na oficiálnu iránsku tlač, nešpecifikuje. Nie je však ťažké predstaviť si, čo by asi chceli zakryť tí, čo dohliadajú na presné dodržiavanie islamských zákonov.
Dizajnér bicykla Elahí Solafi AFP povedal, že zámerom jeho projektu je povzbudiť iránske ženy, aby športovali a pritom sa držali pravidiel. V niektorých častiach Iránu majú totiž ženy zakázané sadnúť na bicykel, dokonca aj v prípade, keď sa bicyklujú úplne zahalené. „Cyklistky si ani tak nemôžu zachovať svoju dôstojnosť,“ vyhlásil napríklad guvernér provincie Ramsar. Podľa neho jazdenie na bicykli tiež ženy zvádza k promiskuite a nekontrolovateľnej slobode. Niektorí učenci však hovoria, že Mohamed prikazoval moslimom, aby sa naučili používať zbraň, jazdiť na koni a plávať. A podľa nich je jazda na bicykli ako jazda na koni. A keďže prorok nerobil rozdiely medzi mužmi a ženami, je jasné, že ženy na bicykel patria. O tom, či ženy v Iráne môžu jazdiť na bicykli či riadiť motocykel, sa diskutuje už roky. Priekopníčkou ženskej cyklistiky sa začiatkom 90. rokov minulého storočia stala dcéra vtedajšieho relatívne umierneného prezidenta Akbara Rafsandžaního Faízí. Politická aktivistka a poslankyňa začala ako jedna z prvých v Iráne nosiť pod dhým čiernym plášťom texasky, výrazne sa líčila a vyzývala ženy, aby športovali. S pomocou otca zorganizovala v Iráne dokonca športové hry pre ženy z islamských krajín.
Pred islamskou revolúciou v roku 1979 iránske ženy mohli športovať, krajina mala niekoľko reprezentačných tímov hlavne v loptových hrách a podporovala ženský šport. Všetko sa zmenilo po revolúcii, keď ženám začali v športe brániť. Neskôr, v období „liberálnejších“ vládcov prišlo uvoľnenie. Ženy začali opatrne športovať. Samozrejme, v oddelených telocvičniach a patrične zahalené.
Autor: Tel Aviv
