Sofia 9. apríla (TASR) - Desať týždňov pred júnovými parlamentnými voľbami v Bulharsku vyhlásil dnes bulharský vicepremiér Todor Kavaldžijev, že zásadne nesúhlasí s účasťou bývalého bulharského cára Simeona II. v nadchádzajúcich voľbách.
V prehlásení, ktoré dnes vysielali bulharské štátne médiá, vyzval Kavaldžijev "všetkých demokratov, "aby sa zjednotili proti antidemokratickým snahám Simeona von Sachsen-Koburg-Gotha a jeho okolia."
Podľa slov vicepremiéra je štatút politického zoskupenia Národné hnutie Simeon II., založeného excárom, autoritatívny, dokonca totalitárny. "Keďže v jeho hnutí demokracie niet, kto nám zaručí, že v prípade jeho vlády bude existovať v našej krajine", položil Kavaldžijev rečnícku otázku a poukázal pritom na rozhodnutie bulharského parlamentu, ktorý v roku 1911 odhlasoval udelenie osobitných právomocí cárovi Ferdinandovi. Tento krok priviedol Bulharsko onedlho k dvom národným katastrofám. Katastrofou sa skončil taktiež "režim jedného muža" cára Borisa III., otca Simeona II, vyhlásil bulharský vicepremiér.
"Môžeme a musíme liečiť nedostatky našej demokracie, ale len demokratickými spôsobmi, nie silou jedného muža", povedal Kavaldžijev, ktorý je členom jednej z množstva roľníckych strán v Bulharsku.
Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky, ktorých výsledky oznámili dnes v Sofii, by za Národné hnutie Simeon II. hlasovala polovica bulharských voličov. Pri zakladaní hnutia excár povedal, že život Bulharov by chcel zlepšiť v priebehu 800 dní a oznámil, že v prípade svojho zvolenia začne nemilosrdný boj s korupciou v krajine.
Pod súčasnou úradujúcou vládou sa utrpenie ľudu stále zväčšuje, ozrejmil Simeon II., ktorý nastúpil na cársky stolec ako šesťročný, po smrti svojho otca Borisa III., v roku 1943. Väčšina obyvateľstva žije v chudobe, zakiaľ niektorí politici si žijú v neuveriteľnom bohatstve, dodal Simeon II., ktorý sa touto cestou chce zasadiť aj morálny zvrat medzi politikmi.
Simeon II. musel Bulharsko opustiť v roku 1946 po nástupe komunistov k moci a žil desaťročia v Španielsku.
Očakáva sa, že letné parlamentné voľby budú tesným zápasom medzi vládnucimi reformnými silami a opozičnými socialistami pozostávajúcimi väčšinou z bývalých komunistov. Vláda Zväzu demokratických síl vedená premiérom Ivanom Kostovom stratila veľkú časť podpory obyvateľstva kvôli nízkej životnej úrovni a sérii škandálov, do ktorej boli zapojení aj poprední predstavitelia štátnej moci.