Washington/Jena 17. mája (TASR) - Z dôvodu otepľovania Zeme akumuluje Južný oceán menej skleníkových plynov ako sa predpokladalo. Podľa názoru medzinárodného tímu vedcov je to dôkaz toho, že klimatické zmeny sa automaticky zintenzívňujú.
Prirodzené "akumulátory", ako sú lesy a moria, doposiaľ prijali polovicu oxidu uhličitého (CO2) vyprodukovaného človekom, čím výrazne pribrzdili globálne otepľovanie, píšu vedci v internetovom vydaní časopisu Science. Od roku 1981 však Južný oceán (more okolo Antarktídy) prijme za jednu dekádu o päť až 30 percent CO2 menej ako predpovedali experti.
Na príčine sú silnejúce vetry, ktoré vznikajú v dôsledku klimatických zmien a klesajúcej koncentrácie ozónu v stratosfére vo výškach desať až 50 kilometrov. Tieto vetry vytláčajú hlbšie uložené vodné masy, bohaté na CO2, na povrch, kde sa z nich v niektorých prípadoch CO2 dokonca uvoľňuje, vysvetlil Martin Heimann, riaditeľ Ústavu Maxa Plancka pre biogeochémiu.
Južný oceán CO2 ešte absorbuje, ale v menších množstvách. "Vidíme, že spätná väzba klimatických zmien naozaj existuje," povedal Heimann. Vedci predpokladajú, že efektívnosť Južného oceánu pri absorbovaní CO2 bude v nasledujúcich 25 rokoch neustále klesať.
Prvé veľkoplošné dopady globálneho otepľovania pozorovali vedci aj v Antarktíde. Na ploche s veľkosťou Kalifornie tam v roku 2005 došlo k nezvyčajnému topeniu snehu. Rozsahom bolo najväčšie za predchádzajúce tri desaťročia. Tento fenomén zaznamenali satelity aj vo vyšších polohách vnútrozemia, kde sa považovalo za nepravdepodobné.
"V Antarktíde sme v nedávnej minulosti s výnimkou Antarktického polostrova zaznamenali len minimálne alebo žiadne otepľovanie, ale teraz vykazujú veľké oblasti prvé známky otepľovania," konštatoval Konrad Steffen z Coloradskej univerzity.
