Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa dnes ráno stretol v prezidentskom paláci na raňajkách o 8:30 s Francoisom Fillonom, ktorý sa stal novým francúzskym premiérom. Konečné zloženie novej vlády oznámi Sarkozy v piatok. Nový prezident prisľúbil, že počet ministrov nepresiahne 15 a polovica z nich budú ženy.
V predchádzajúcich francúzskych vládach pôsobil Fillon (53 rokov) už na štyroch rôznych postoch, naposledy v rokoch 2004 až 2005 ako minister školstva.
Fillon vo funkcii nahradí odchádzajúceho šéfa kabinetu Dominiqua de Villepina.
Víťaz prezidentských volieb Sarkozy oznámil svoje rozhodnutie deň po tom, ako na slávnostnom obrade v parížskom Elyzejskom paláci prevzal najvyšší úrad od svojho konzervatívneho predchodcu Jacqua Chiraca.
Nominácia proreformného gaullistického senátora Fillona sa všeobecne očakávala.
Nový šéf kabinetu bude pomáhať prezidentovi pri implementácii série avizovaných citlivých reforiem, medzi ktorými budú významnú úlohu zohrávať opatrenia na modernizáciu francúzskej ekonomiky. Svoj nový úrad prevezme o 11:00 SELČ.
Nový premiér chcel byť kedysi novinárom
Francois Charles Amand Fillon sa narodil 4. marca 1954 v Le Mans v rodine notára Michela Fillona a historičky Anne Fillonovej. Vyrastal v mestečku Cérans-Foulletourte v departemente Sarthe. Po stredoškolskom štúdiu na súkromných školách v Parigné-le-Pôlin a v Le Mans zložil v roku 1972 maturitné skúšky z odboru filozofia. Vysokoškolské štúdium začal na Univerzite v Maine, kde v roku 1976 získal osvedčenie z verejného práva. O rok neskôr na Univerzite René Descartes v Paríži po štúdiách získal diplom aplikovaných štúdií (DEA) za verejné právo a politické vedy. Tie študoval v Národnej nadácii politických vied.
Istý čas Fillon predpokladal, že sa bude venovať žurnalistike, preto tri roky pracoval vo Francúzskej tlačovej agentúre (AFP) ako stážista. Napokon sa rozhodol pre politickú dráhu po tom, ako ho Joel Le Theule, poslanec za departement Sarthe, v roku 1976 angažoval za svojho asistenta v Národnom zhromaždení (NZ).
S Pénélope Clarkovou, pôvodom z Walesu, sa 28. júna 1980 oženil a majú spolu päť detí: Marie, Charles, Antoine, Édouard a Arnaud.
Po úmrtí Joela Le Theula bol v roku 1981 zvolený za poslanca. Ako 27-ročný sa stal najmladším zákonodarcom v Národnom zhromaždení. Dlhé roky bol blízkym spolupracovníkom politika Philippa Séguina, popredného predstaviteľa Združenia pre republiku (RPR).
Po víťazstve Jacqua Chiraca v prezidentských voľbách v roku 2002 stál Fillon vo vládach Jeanna-Pierra Raffarina (v rokoch 2002-05) najskôr na čele rezortu práce a sociálnych vecí, kde uskutočnil dôchodkovú reformu. Vo funkcii ministra štátneho školstva, do ktorej bol vymenovaný v marci 2004, sa pustil do reformy. Vyvolala nevôľu stredoškolákov, ktorí demonštrovali v uliciach miest, ale i v samotných školách formou ich okupáciou. Protesty trvali počas jari 2005, Fillon napokon z reformy vypustil časť týkajúcu sa novej formy maturitných skúšok. Oklieštenú reformu potom poslanci schválili.
Po tom, ako obyvatelia Francúzska odmietli v referende európsku ústavnú zmluvu a Raffarinov kabinet podal v roku 2005 demisiu, sa Fillon do novej vlády Dominiqua de Villepin nedostal. Na druhý deň nahnevaný Fillon pre denník Le Monde z 3. júna 2005 vyhlásil, že "po Chiracovi neostanú nijaké spomienky okrem mojich reforiem". Už vtedy oznámil, že spúšťa kampaň v prospech Nicolasa Sarkozyho pre prezidentské voľby v roku 2007.
Fillon často prejavoval vôľu na uskutočňovanie reforiem, ako aj nevyhnutnú rozhodnosť. Sociálni partneri oceňujú jeho schopnosť i chuť viesť dialóg.
Francois Fillon má za sebou pomerne bohatú ministerskú kariéru. V rokoch 1993-95 bol ministrom vysokého školstva a vedy v kabinete Edouarda Balladura. Od mája 1995 do júna 1997 stál na čele rezortu informačných technológií a pošty, neskôr bol ministrom povereným riadením rezortu pôšt a telekomunikácií v prvej i druhej vláde Alaina Juppého. Od mája 2002 do marca 2004 riadil ministerstvo sociálnych vecí, práce a solidarity v prvej a druhej vláde Jeana-Pierra Raffarina. Od marca 2004 do júna 2005 zastával funkciu ministra štátneho školstva, vysokého školstva a výskumu v tretej vláde Raffarina.
V roku 2002 bol jedným zo zakladajúcich členov Zväzu v pohybe (dnešný Zväz za ľudové hnutie, UMP), v ktorom pripravil projekt Naša vízia pre Francúzsko. Vypracoval aj program UMP pre júnové parlamentné voľby v roku 2007.
Poslancom NZ sa stal už v roku 1981 za departement Sarthe, potom sa do dolnej komory parlamentu opakovane dostal v rokoch 1986, 1988, 1993, 1997 a 2002.
Za člena Senátu, hornej komory parlamentu, bol zvolený 26. septembra 2004, svoje miesto uvoľnil Jeanovi Pierrovi Chauveauovi. Za senátora bol potom zvolený aj 18. septembra 2005.
Založil klub združujúci jeho stúpencov pod názvom Association France.9.
Jeho záľubami sú film a literatúra. Zo športov obľubuje tie, ktoré sa praktizujú v horskom prostredí, beh, cyklistiku, ale aj automobilové preteky.
Je členom riadiaceho výboru automobilových pretekov 24 hodín Le Mans.
aktualizované o 11.51Autor: ks
