V januári 1986 havaroval minútu po štarte Challenger so sedemčlennou posádkou. Po tejto tragédii, zavinenej zlým tesnením, Američania lety raketoplánov prerušili. O rok sa však rozhodli postaviť nový lietajúci stroj, ktorý by Challenger nahradil. Dostal meno Endeavour. Dňa 16. mája 1992, teda pred 15 rokmi, sa vrátil zo svojej prvej úspešnej vesmírnej výpravy na kalifornskú základňu Edwards.
Výstup do kozmu
Počas pamätného májového letu vystúpili do kozmického priestoru traja členovia posádky nového raketoplánu. V histórii kozmických letov je zapísané, že išlo o najdlhší pobyt v otvorenom kozme od čias programu Apollo, ktorý vyvrcholil pristátím na Mesiaci v júli 1969. Posledným úspechom misie letov s posádkou bolo Apollo 17 v decembri 1972, odvtedy sa ľudská noha Mesiaca nedotkla.
Endeavour, ktorý stál viac ako dve miliardy dolárov, sa stal piatym a posledným raketoplánom, s ktorého výrobou súhlasil americký Kongres. Uskutočnil 19 letov, vo vesmíre strávil 206 dní, Zem obkrúžil 3259-krát a preletel takmer 137 miliónov kilometrov. S jeho ďalším letom sa ráta v júni.
Pri zrode medzinárodnej stanice
Posádky Endeavouru sa podieľali na mnohých vedeckých výskumoch, zachraňovali japonskú družicu, opravovali Hubblov teleskop. V roku 1992 sa na jeho palube dostala do kozmu prvá černoška, lekárka Mae Jemisonová. V decembri 1998 bol Endeavour pri tom, keď v kozme Američania a Rusi pokladali „základný kameň“ Medzinárodnej vesmírnej stanice, ISS. Dopravil na orbitu americký modul Unity, ktorý sa spojil s ruskou Zarjou. „Žiara“ naň na orbite už niekoľko dní čakala.
ISS mala byť kompletná v roku 2004, dostavbu však oddialila ďalšia tragická udalosť - havária Columbie vo februári 2003.
Američanom zostali už iba tri stroje: Atlantis, vyrobený v roku 1983, Discovery (1984) a najmladší Endeavour. Nebolo isté, či sa do kozmu vôbec ešte niekedy vrátia. Pochybnosti rozptýlil až dramatický skúšobný let Discovery v júli 1985. Aj keď s problémami, uspel.
Raketa i lietadlo
O raketoplánoch, tejto kozmickej legende 20. storočia, sa už napísalo veľa. Samozrejme, v pamäti utkveli najmä dve havárie Challengeru a Columbie, počas ktorých zahynulo štrnásť ľudí. Preto raketoplány boli raz takmer zázrakom techniky, inokedy sa o nich hovorilo ako o lietajúcich rakvách. Ich konštrukcia je totiž dosť zložitá a veľmi náročna, lebo spája vlastnosti kozmických rakiet a lietadiel.
Návrat k osvedčenej koncepcii
Cieľom zostávajúcich misií raketoplánov je do roku 2010 dobudovať Medzinárodnú kozmickú stanicu. Potom príde dlhšia prestávka. Ak pôjde všetko podľa plánu, čo je pri kozmických letoch vždy otázne, v roku 2014 by mala k ISS zamieriť kozmická loď novej konštrukcie s hviezdnym názvom - Orion. Do roku 2020 sa s Orionom ráta na obnovené lety na Mesiac, neskôr možno dokonca aj na Mars.
Orion je v podstate moderným návratom k osvedčeným raketám. Vypožičala si tvar od svojej predchodkyne z programu Apollo, bude však nabitá technologickými novinkami 21. storočia: superpočítačmi, novou tepelnou ochranou pri prelete atmosférou, dokonalejším pohonným systémom a tiež novou aparatúrou, ktorá umožní astronautom na palube luxusnejší život. Mala by byť, samozrejme, bezpečnejšia.
Americký astronaut Mark Polanski však raz trefne povedal: „Ak chcete mať stopercentnú istotu, že nezomriete v raketopláne, tak doň jednoducho nesadajte.“ A to isté platí a bude platiť pre akúkoľvek kozmickú loď, ktorá nebude nikdy bezpečná na sto percent tak, ako napokon nie je ani auto.
Zomierajú aj na Zemi
Kozmonauti, v ktorých azda oprávnene vidíme hrdinov, sú však tiež iba ľudia. Netreba asi pripomínať, že Jurij Gagarin sa zabil v marci 1968 po havárii pri bežnom skúšobnom lete na MiG–u. Spomenúť však môžeme Davida Walkera, jednoho z kapitánov raketoplánu Endeavour, ktorý na ňom letel v roku 1995.
Pred šiestimi rokmi, 24. apríla, zomrel ako 56-ročný na rakovinu. Ešte tri dni pred smrťou hovoril z nemocnice na rádiových vlnách s posádkami raketoplánu Endeavour a ISS. Mesiac po Walkerovi zahynula po havárii súkromného lietadla pri Houstone 38-ročná Patricia Robertsonová-Hilliardová, ktorá sa mala stať ako astronautka NASA členkou jednej z posádky na ISS.
