Praha 16. mája (TASR) Vzťahuje sa pravidlo o mŕtvych iba dobre aj na politické mŕtvoly? Pýta sa v komentári venovanom výmene na poste francúzskeho prezidenta český denník Lidové noviny (LN), a zároveň si aj odpovedá: Jacques Chirac prežil svoju politickú smrť už v roku 2005, keď Francúzi v referende odmietli európsku ústavu. Za týmto francúzskym prezidentom nám smutno nebude, zdôrazňuje denník.
Prezident Francúzska mnohokrát hovoril o nutnosti reforiem, o modernizácii a zjednotení rozštiepenej francúzskej spoločnosti. Ale skutočnosť je taká, že ekonomické postavenie Francúzska slabne a na predmestiach francúzskych miest zhorí v priemere 80 áut za noc.
Osobný politický úspech to že bol dvakrát zvolený za prezidenta Chirac dosahoval deštruktívnou taktikou. Vyhlásil nejakú reformu, a keď vyvolala odpor, ponechal zodpovednosť na premiérovi a obetoval ho. Ale ani toto cynické politikárčenie sa prezidentovi príliš nedarilo. V roku 1997 vyhlásil bez toho, že by musel predčasné parlamentné voľby a jeho strana ich prehrala. V roku 2005 opäť vyhlásil tiež bez toho, že by musel referendum o európskej ústave. Očakával od toho, že rozštiepi ľavicu. To sa podarilo, ale za cenu, že ústava prehrala. Veru, stratég.
Zmeny videl Chirac vždy ako hrozbu. Všemožne odďaľoval vstup postkomunistických krajín do západných štruktúr. A po summite NATO, ktorý rozhodol o prijatí Česka, Maďarska a Poľska, vyhlásil, že Francúzsko na týchto nových členov neprispeje ani jedným frankom. Správne totiž tušil, že vstup nových členov do EÚ "rozriedi" váhu Francúzska, vrátane nevychovaných názorov tejto krajiny.
Chiracom zle skrývaná nevôľa prenikla na povrch plnou silou pred vojnou v Iraku, keď na českú adresu utrúsil, že Praha premeškala dobrú príležitosť mlčať. Iba Vladimir Putin v ostatnom čase dosahuje podobnú mieru urážlivosti. Podľa LN v Chiracovom prípade nešlo iba o slovíčka, pretože prezident bez škrupúľ blokoval v EÚ záujmy nových členov, na prvom mieste liberalizáciu služieb.
Nicolas Sarkozy má možno niektoré nepríjemné názory, ale chirakovskú stagnáciu diagnostikoval veľmi presne. A to, že si ho Chirac neželal za svojho nástupcu, je pre nového prezidenta tým najlepším odporúčaním, uzatvárajú české LN.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
