Paríž 16. mája (TASR) - Nicolas Sarkozy, ktorý dnes prevzal právomoci hlavy štátu od svojho predchodcu Jacqua Chiraca, sa stal šiestym prezidentom Piatej republiky.
Narodil sa 28. januára 1955 v Paríži v rodine maďarského šľachtica, prisťahovalca. Otec o štyri roky opustil rodinu, trikrát sa oženil, s prvou manželkou udržiaval pomerne dobré vzťahy, čo sa však nedá povedať o vzťahoch s troma synmi - Guillaumom, Nicolasom a Francoisom.
Nicolas Sarkozy vyrastal v XVII. parížskom obvode, potom v Neuilly. Školskú dochádzku začal v štátnom zariadení, potom ho však matka pomerne rýchlo prepísala do súkromnej školy sv. Ľudovíta v Montceau.
Katolícka pravicová rodina, v ktorej Sarkozy vyrastal, s nevôľou pozerala na politickú angažovanosť. To však Nicolasovi neprekážalo a už v mladom veku sa zapojil do gaullistického hnutia. Ako 19-ročný vstúpil do Zväzu demokratov za republiku (UDR).
V roku 1974 sa popri politických aktivitách zapísal na vysokú školu právnickú v Paríži X. (Nanterre) so špecializáciou na advokátstvo. V roku 1981 získal osvedčenie o schopnosti vykonávať advokátsku profesiu (CAPA). Prax neskôr vykonával v Neuilly, v kancelárii Arnaud Claude a Nicolas Sarkozy. V roku 1978 študoval v Inštitúte politických vied, avšak diplom nezískal.
Sarkozy sa začal viac orientovať na politiku ako na advokátsku prax. Ako člen UDR sa v roku 1974 angažoval za zvolenie Chabana-Delmasa za prezidenta. O dva roky neskôr vstúpil do novozaloženého Zväzu pre republiku (RPR).
V roku 1977 bol zvolený za poslanca do mestskej rady v Neuilly, v roku 1983, ako 28-ročný, sa stal jej starostom. Vo veku 34 rokov ho zvolili za poslanca Národného zhromaždenia, o štyri roky neskôr sa stal ministrom rozpočtu vo vláde Edouarda Balladura. Toho potom podporoval v prezidentských voľbách v roku 1995. Vyhral v nich protikandidát Jacques Chirac, ktorý Sarkozymu v novej vláde Alaina Juppého neponúkol ministerskú funkciu.
V roku 1999 kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu na kandidátke RPR-DL (DL-Liberálna demokracia). Ako dočasný predseda RPR získal len 12,82 percenta hlasov, preto sa vzdal funkcie v strane.
V roku 2002 bol členom volebného tímu Chiraca, ktorý v druhom kole získal vyše 80 percent hlasov, keďže 21. apríla 2002 bol prekvapujúco vyradený vtedajší premiér, socialista Lionel Jospin a do druhého kola postúpil Jean-Marie Le Pen z Národného frontu.
Sarkozy prijal ponuku na funkciu ministra vnútra vo vláde Jeana-Pierra Raffarina. O dva roky sa v Raffarinovej tretej vláde stal ministrom hospodárstva a financií. Svoje zámery v rezorte nemohol dokončiť, keďže bol 28.-29. novembra zvolený za predsedu Zväzu za ľudové hnutie (UMP). Prezident Chirac vtedy Sarkozyho požiadal o zloženie ministerskej funkcie.
Po neúspešnom referende o ústavnej zmluve Európskej únie a demisii Raffarinovho kabinetu v roku 2005 sa Sarkozy vrátil do čela rezortu vnútra vo vláde Dominiqua de Villepin. V rámci funkcie si z otázky bezpečnosti urobil jednu z prioritných tém svojej ďalšej politickej činnosti.
V roku 2006 inicioval niekoľko nových zákonov v oblasti bezpečnosti, imigrácie, v rámci ktorej zaviedol pojem "výberové prisťahovalectvo". De facto tým pritvrdil podmienky udeľovania dokladov na pobyt cudzincov vo Francúzsku.
Nicolas Sarkozy je dvakrát ženatý, má tri deti.
Nový prezident Francúzskej republiky odstúpil 14. mája 2007 z funkcie predsedu Zväzu za ľudové hnutie (UMP). Svoje rozhodnutie v Paríži odôvodnil skutočnosťou, že prezident musí byť autoritou pre všetkých Francúzov, nadstraníckym štátnikom. Preto sa vzdal funkcie predsedu UMP, ktorú zastával od 28. novembra 2004.
Prezidentmi Piatej republiky boli Charles de Gaulle (1959-69), Georges Pompidou (1969-74), Valéry Giscard dďEstaing (1974-81), Francois Mitterrand (1981-95), Jacques Chirac (1995-2007) a Nicolas Sarkozy.
