Rusko a Spojené štáty sa v utorok dohodli na potrebe zmierniť rétoriku vzájomných vyhlásení na svoju adresu v otázkach, ktoré medzi oboma krajinami spôsobujú napätie. Po rokovaní šéfky americkej diplomacie Condoleezzy Riceovej s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v jeho rezidencii pri Moskve to v utorok oznámil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Šéfka americkej diplomacie diskutovala s ruským prezidentom okrem iných otázok aj o budúcnosti Kosova. Pred rokovaním s Putinom sa stretla s predstaviteľmi ruského mimovládneho sektora, toto stretnutie však vzbudilo kritiku zo strany ruských ľudskoprávnych organizácií, ktoré naň neboli pozvané. Tvrdia, že je za tým snaha Washingtonu znížiť napätie vo vzťahoch s Moskvou.
"Prezident podporil názor Spojených štátov, že vo verejnej diskusii je potrebné zmierniť rétoriku a sústrediť sa na konkrétnu prácu, ktorej je neúrekom," povedal po rokovaní Riceovej s Putinom šéf ruskej diplomacie Lavrov, ktorý bol na stretnutí taktiež prítomný. Riceová sa podľa neho s Putinom zhovárala aj o probléme Kosova, ktorého samostatnosť Moskva odmieta a Washington podporuje. "Dohodli sa, že budú hľadať také riešenie pre Kosovo, ktoré by bolo akceptovateľné pre všetkých," povedal Lavrov pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti. Ako však dodal, "žiadne takéto riešenie zatiaľ nie je vo výhľade".
Spojené štáty nedovolia Rusku, aby zablokovalo americký plán rozmiestniť systém protiraketovej obrany v strednej Európe. Uviedla to v utorok počas návštevy v Moskve ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová. Ministerka si nemyslí, že by "niekto čakal, že Spojené štáty pripustia z nejakých dôvodov veto týkajúce sa amerických bezpečnostných záujmov," povedala novinárom po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Americká ministerka zahraničných vecí sa predtým v Moskve stretla s predstaviteľmi mimovládnych organizácií. Na zhruba poldruhahodinovom rokovaní sa zúčastnili len piati vopred vybraní aktivisti. Predstavitelia organizácií, ktoré bojujú za ľudské práva a otvorene kritizujú politiku Kremľa, na stretnutie pozvaní neboli.
"Aktivisti za ľudské práva sa dostali mimo sféry záujmov Condoleezzy Riceovej," komentovala výber predstaviteľov ruského tretieho sektora Svetlana Gannuškinová z mimovládnej organizácie Memorial, zaoberajúcej sa najmä monitoringom počínania ruskej armády v Čečensku. Podľa Iriny Jašinovej, ktorú na stretnutie pozvali, Riceovú predstavitelia ruského tretieho sektora varovali, že prílišná kritika politiky Moskvy zo strany Spojených štátov by mohla viesť k "protiamerickej hystérii" v Rusku.
"Táto hra sa volá obmedzovanie škôd. Riceová vysvetlila, že Spojené štáty sú tu na to, aby pomáhali, a že nechcú novú studenú vojnu s Ruskom," povedal o stretnutí Andrej Kortunov z nadácie Nová Eurázia, ktorú financuje americká vláda. "Všetci sme sa zhodli na tom, že Spojené štáty by mali vybalansovať verejné vyhlásenia a mali by si dávať pozor na to, aké slová zvolia," povedal Kortunov.
Riceová ešte v pondelok počas letu do Moskvy vyhlásila, že hoci vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom sú komplikované, nedá sa hovoriť o novej studenej vojne. "Pojmy ako nová studená vojna ja zbytočne nepoužívam," povedala Riceová novinárom. "Ako niekto, kto vyšiel z tejto éry (studenej vojny), ako špecialista na túto éru, si myslím, že akékoľvek takéto paralely nemajú vôbec žiadne opodstatnenie."
Vzťahy medzi Američanmi a Rusmi majú podľa šéfky americkej diplomacie viacero vážnych trhlín, nie sú však až tak zlé, ako sa to zvykne prezentovať. Zahraničná politika Spojených štátov by sa podľa nej mala sústrediť na "podporu tých záležitostí (medzi Moskvou a Washingtonom), ktoré sa vyvíjajú dobre, a prácu na tých záležitostiach, ktoré sa dobre nevyvíjajú".
Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa v posledných mesiacoch vyhrotili najmä v súvislosti s plánom Washingtonu rozšíriť svoj protiraketový štít aj na územie strednej a východnej Európy, teda na územie štátov, ktoré až do konca minulého storočia patrili do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu.
