Na festivale v Cannes sa zúčastňovali československé i slovenské snímky

Paríž/Bratislava 15. mája (TASR) - Filmový Festival v Cannes (oficiálny názov je: Le Festival de Cannes) sa v tomto roku koná v dňoch 16.-27. mája. V ...

Paríž/Bratislava 15. mája (TASR) - Filmový Festival v Cannes (oficiálny názov je: Le Festival de Cannes) sa v tomto roku koná v dňoch 16.-27. mája. V tomto roku sa Le Festival rozhodne obracia k filmu budúcnosti bez nostalgického obzretia sa do minulosti, uvádza sa na oficiálnej stránke podujatia.

Predseda Festivalu v Cannes Gilles Jacob v úvodnej stati k 60. ročníku filmovej prehliadky zdôraznil, že výročie je príležitosťou dať celému podujatiu znak modernosti a obnovy: organizátori chcú revitalizovať každú oblasť svojich aktivít, vniesť dynamickosť do umeleckého výberu a lepšie vyzdvihovať hodnotu filmov tak, aby sa ich autori združili okolo spoločných zdrojov inšpirácií a tvorivého zápalu.

Pri príležitosti 60. výročia filmového festivalu prináša TASR prehľad účasti československej a slovenskej tvorby na medzinárodnej prehliadke vo francúzskom Cannes, ako ho poskytol Slovenský filmový ústav (SFÚ).

Bývalé Československo malo zastúpenie už na prvom ročníku festivalu v dňoch 20. septembra až 5. októbra 1946 filmom Muži bez křídel (rež. František Čáp). Veľkú cenu v sekcii krátkometrážnych filmov vtedy získala hraná snímka Vánoční sen (rež. Karel Zeman) a v sekcii animovaných filmov projekcia Zvířatka a Petrovští (rež. Jiří Trnka).

Na VII. ročníku 25. marca až 10. apríla 1954 získala Cenu za bábkový film snímka O skleničku víc (rež. Břetislava Pojara), pričom porota vyzdvihla majstrovstvo realizácie.

Na IX. ročníku 23. apríla až 10. mája 1956 získala v sekcii krátkometrážnych filmov osobitné uznanie snímka Loutky Jiřího Trnku (rež. Bruno Šefranka).

Na XI. ročníku 2. až 18. mája 1958 v sekcii krátkometrážnych filmov získali osobitnú cenu poroty ex-aequo snímky Auf dem Spuren des Lebens (rež. Fritz Heiddenreich, NSR) a Než nám narostla křídla (rež. Jiří Brdečka).

Na XII. ročníku 30. apríla až 15. mája 1959 v sekcii krátkometrážnych filmov Zlatú palmu festivalu získala snímka Motýly tady nežijí (rež. Miro Bernat). V tom roku cenu spojených porôt za najlepšiu zostavu získalo Československo za snímky: Sen noci svatojánské, Touha a Motýly tady nežijí.

Na XVIII. ročníku 12. až 28. mája 1965 v sekcii krátkometrážnych filmov porota udelila tretiu cenu ex-aequo snímke J.S. Bach - Fantasie G moll (rež. Jana Švankmajera) a domácemu dielu Evariste Galois (rež. Alexendre Astuc).

Podľa informácií zdroja SFÚ sa na filmovom festivale v Cannes zúčastnila v roku 1963 snímka Až přijde kocour (rež. Vojtěch Jasný), ktorá získala osobitnú cenu poroty. Tento režisér sa vo francúzskom meste prezentoval viackrát, a to snímkami: Touha (1959), Až přijde kocour (1963), Dýmky (1966), Všichni dobrí rodáci (1969), pričom za ne dostal i ocenenia.

V roku 1969 sa v paralelnej sekcii na festivale zúčastnil film Markéta Lazarová (rež. František Vláčil).

Režisérka Věra Chytilová sa v meste na Azúrovom pobreží prezentovala snímkami Quelque chose dďautre v roku 1964 a Ovoce stromů rajských jíma v roku 1970.

Režisér Jiří Menzel bol v Cannes niekoľkokrát: snímkami Ostro sledované vlaky (1967) v mimosúťažnej sekcii, Rozmarné léto (1968) v súťažnej sekcii, Báječní muži s klikou (1979) v paralelnej sekcii. Navyše, v roku 1997 bol členom poroty v sekcii Zlatá kamera.

Karel Kachyňa sa v roku 1990 zúčastnil prehliadky v súťažnej sekcii snímkou Ucho.

Zo slovenskej tvorby sa v Cannes predstavili diela Slnko v sieti (1963) Štefana Uhera v paralelnej sekcii, Zbehovia a pútnici Juraja Jakubiska v roku 1969 v mimosúťažnej prehliadke a Vtáčkovia, siroty a blázni v roku 1971 v paralelnej sekcii tiež od Jakubiska.

Navyše, slovenský režisér Juraj Herz mal v roku 1972 v súťaži český film Petrolejové lampy.

Emília Vášáryová bola členom delegácie k filmu Vojtecha Jasného Až přijde kocour, ktorý v roku 1963 v súťažnej sekcii získal Cenu vyššej technickej komisie. Zdroje: www.festival-cannes.fr

Slovenský filmový ústav

Malá encyklopédia filmu, kol. autorov pod ved. Dr.Richarda Blecha, Obzor, Bratislava, 1974

roi ed

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  2. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  3. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  4. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  5. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  6. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  7. Cíťte sa v priestore príjemne
  8. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 519
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 481
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 464
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 273
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 830
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 678
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 884
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 808
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 911
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 773

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

KOMENTÁRE

S Tureckom sa dá iba bartrovať, nie kádrovať

Únia by nemala teraz zmeniť zvyk a povedať Ankare, že ju nikdy neľúbila.

KULTÚRA

Orhan Pamuk: Nie sme radi otrokmi autoritatívnych režimov

Exkluzívny rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny.