Luxemburg 9. apríla (TASR) - Európska únia a Macedónsko podpísali dnes v Luxemburgu stabilizačnú a asociačnú dohodu, ktorá je prvým krokom k možnému pristúpeniu tejto balkánskej krajiny k EÚ a dáva jej postavenie potenciálneho kandidáta.
"Teraz ste členmi rozšírenej európskej rodiny," povedala macedónskej delegácii švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová, ktorá spolu s komisárom pre vonkajšie vzťahy Chrisom Pattenom podpísala dohodu za EÚ. Za macedónsku stranu pridal svoj podpis premiér Ljubčo Georgijevski.
"Je to historický deň pre našu krajinu. Je to uznanie a odmena za všetko, čo sme urobili za uplynulých desať rokov... ale zároveň zodpovednosť dosiahnuť ešte lepšie výsledky v budúcnosti," vyhlásil Georgijevski, podľa ktorého za uzavretým partnerstvom s EÚ stojí celé Macedónsko.
Dokument, ktorý zaväzuje Macedónsko k rešpektovaniu demokratických princípov, vlády zákona a ľudských práv, sprevádza tzv. dočasná dohoda o liberalizácii vzájomného obchodu. Tá umožní prakticky všetkým macedónskym výrobkom voľný prístup do EÚ, zatiaľ čo domáci trh ostane naďalej chránený clami.
Na slávnostnom obrade sa zúčastnili všetky macedónske politické strany s výnimkou albánskej Strany demokratickej prosperity (PDP), ktorá do Luxemburgu odmietla cestovať.
Ešte pred podpisom dohody macedónska delegácia pätnástke prisľúbila, že do júna predloží konkrétne plány reforiem, zamerané na zmiernenie napätých vzťahov s albánskou menšinou. EÚ vyjadrila nádej, že do júna uvidí "podstatný pokrok" v tejto oblasti.
Ministri zahraničných vecí európskej pätnástky dnes v Luxemburgu vyzvali Belehrad, aby spolupracoval s Medzinárodným trestným tribunálom na bývalú Juhosláviu (ICTY), nestanovili však žiadny termín pre vydanie bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča do Haagu.
V komuniké vyjadrili presvedčenie, že juhoslovanské a srbské úrady sú pripravené "plne spolupracovať" s ICTY. EÚ je zasa ochotná naďalej politicky a ekonomicky podporovať juhoslovanské úsilie zamerané na posilňovanie demokracie.
Šéfovia diplomacií hodnotili aj doterajší priebeh prístupových rokovaní s kandidátmi. "Dosiahli sme podstatný pokrok, a to aj pri najzložitejších kapitolách ako životné prostredie a energetika v prípade Slovinska, právo spoločností s Maďarskom a Českou republikou a voľný pohyb kapitálu s Cyprom," hodnotila na tlačovej konferencii ministerka Lindhová.
Pripomenula, že celkovo sa na marcovom kole rokovaní s 12 kandidátmi uzavrelo 25 kapitol a otvorilo 30 nových. Lindhová priznala, že mnoho zložitých problémov treba ešte vyriešiť, ale celkovo možno s doterajším pokrokom vyjadriť spokojnosť.
Rakúska ministerka Benita Ferrerová-Waldnerová očakáva, že už v prvej vlne rozšírenia vstúpi do Európskej únie "väčší počet" krajín. Na stretnutí s novinármi v prestávke rokovania síce odmietla potvrdiť scenár prijatia desiatich kandidátov, ale usúdila, že kto bude pripravený, bude môcť vstúpiť.
Počet štátov, ktoré by sa mohli dostať do EÚ spoločne v prvej vlne, podľa rakúskej ministerky nie je možné zatiaľ stanoviť. Veľa však napovedia pravidelné hodnotiace správy Európskej komisie, ktoré každoročne na jeseň podrobne hodnotia pokrok jednotlivých kandidátskych krajín vo všetkých oblastiach. Prípadné vymenovanie prvej skupiny krajín očakáva Ferrerová-Waldnerová najskôr na decembrovom summite EÚ v Bruseli.
Ministri dnes formálne schválili nomináciu fínskeho generála Gustava Hägglunda na post predsedu Vojenského výboru EÚ, ktorý je jedným zo stálych orgánov spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Hägglundov mandát potrvá tri roky. Večer sa v Luxemburgu uskutoční stretnutie krajín tzv. severnej dimenzie a v utorok je na programe rokovanie Rady spolupráce EÚ-Rusko.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
