Okolo milión a pol obyvateľov Turecka sa zúčastnilo na nedeľnom sekulárnom zhromaždení v treťom najväčšom meste krajiny Izmire. Uviedol to predstaviteľ tureckej armády, ktorý demonštráciu označil za doteraz najväčšie podujatie namierené proti islamskej vláde. Zhromaždenie v prístavnom meste pri Egejskom mori bolo zorganizované ako ukážka sily pred všeobecnými voľbami 22. júla a nasleduje po podobných demonštráciách v apríli v Ankare a Istanbule.
Polícia rozmiestnila tisícky príslušníkov v Izmire, kde deň predtým výbuch bomby na trhu zabil jedného človeka a 14 ďalších zranil. K útoku sa doteraz nikto neprihlásil.
Zhromaždenie sa koná po podobných demonštráciách za účasti státisícov v Ankare a Istanbule minulý mesiac. Ich cieľom bolo vyvinúť tlak na vládu premiéra Recepa Tayyipa Erdogana proti nominácii kandidáta považovaného za islamistu za prezidenta krajiny. Tisíce ľudí sa v nedeľu začali zhromažďovať v Izmire s protivládnymi transparentmi, červeno-bielymi tureckými zástavami a fotografiami Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa sekulárnej republiky v roku 1923. Turecké vlajky visia z balkónov a okien.
Organizátorka zhromaždenia v Izmire Turkan Saylanová uviedla, že prosekulárne zhromaždenia budú pokračovať dovtedy, kým "sa nedostavia výsledky." "Našou povinnosťou je pokračovať tak dlho, kým situácia bude ohrozovať (sekulárnu) republiku," uviedla pre súkromnú televíznu stanicu NTV.
Turecký minister zahraničných vecí Abdulláh Gül, blízky spojenec Erdogana, stiahol začiatkom týždňa prezidentskú kandidatúru po tom, ako opozícia odbojkotovala dve kolá voľby hlavy štátu v parlamente, čím sa proces voľby zablokoval. Erdoganova vláda vypísala predčasné voľby na 22. júla a schválila ústavný dodatok o priamej voľbe prezidenta. Dodatok musí ešte podpísať súčasný prezident Ahmet Necdet Sezer. Sekularisti sa obávajú, že ak by sa stal prezidentom Gül, ktorý nevylúčil možnosť uchádzať sa o post v ľudovom hlasovaní, islamská vláda by neponechala sekulárny systém krajiny nezmenený. Sezer, ktorý je oddaný sekularista, pôsobil ako brzda voči vláde, keď vetoval množstvo návrhov zákonov a zablokoval vymenovanie stoviek funkcionárov.
Erdogan strávil istý čas za mrežami v roku 1999 za recitovanie moslimskej poémy, čím podľa prokurátorov vyjadril odmietanie sekulárneho systému Turecka. Mnohí členovia jeho strany, vrátane Güla, sú oddanými moslimami budujúcimi si kariéru v rámci islamského politického hnutia v krajine. Erdoganova vláda však urobila viac ako iné pre dosiahnutie otvorenie rokovaní o členstve Turecka v Európskej únii a odmieta, že má islamistickú agendu.
