Praha 9. mája (TASR) Za malú revolúciu označujú experti na dopravu spustenie podzemnej dráhy v Prahe pred vyše tromi desiatkami rokov. Písal sa vtedy rok 1974 a po šiestich rokoch výstavby sa prví cestujúci zviezli 9. mája zo stanice Kačerov na Sokolovskú, dnešnú stanicu Florenc. Cestujúcimi boli komunistickí funkcionári a pozvaní hostia, ktorí mali na lístku uvedenú aj hodinu, kedy môžu do metra vstúpiť.
Pre verejnosť začala prvá trasa metra slúžiť od piatej ráno 10. mája. Metro však bolo o poznanie iné než dnes: vstupovalo sa cez turnikety, do ktorých sa hádzala jedna koruna, zamestnanci metra mali hnedé uniformy a na peróne vlaky vypravovali výpravcovia.
Dnes, po 33 rokoch, má pražské metro dĺžku 55 kilometrov a na troch trasách 54 staníc, z toho tri prestupné. Podzemná dráha v Prahe ročne prepravuje až 400 miliónov cestujúcich. Metru nechýbajú ambiciózne plány napríklad na výstavbu štvrtej trasy D, či predĺženie trasy A až na medzinárodné letisko v Ruzyni.
V Prahe sa 9. mája 1974 spolu so slávnostným spustením prvého úseku metra mnohé navždy zmenilo. Z centra sa vytratili autobusy, v múzeu skončili aj posledné staré električky, ktoré pamätali obe svetové vojny a do ktorých sa dalo nastupovať aj za jazdy. Metro Prahe mimoriadne pomohlo, pretože doprava zo sídlisk na juhu mesta smerom do centra kolabovala.
V roku 1990 mesto premenovalo názvy staníc poplatné komunistickej dobe a o 12 rokov neskôr metro zažilo najväčšiu pohromu povodeň.
Veľká voda v lete 2002 odhalila technické aj organizačné slabiny metra. Voda vnikla do podzemia iba desiatky minút po tom, ako tade prešla posledná súprava s ľuďmi. Nikto totiž presne nevedel, kto má pokyn na zastavenie prevádzky a evakuáciu metra vydať. Ukázalo sa, že vinou nedostatkov pri výstavbe metro, budované aj ako obrovský kryt civilnej obrany, nebolo hermetické. Voda spôsobila v podzemí obrovské škody, ktorých náprava trvala rok a stála sedem miliárd Kč.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
