Líder ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS) Tomislav Nikolič, ktorý bol v utorok ráno zvolený za predsedu srbského parlamentu, chce viesť vojnu o srbskú provinciu Kosovo a prerušiť všetky vzťahy so Západom, pokiaľ provincia získa nezávislosť. Bývalých prezidentov Juhoslávie a Iraku Slobodana Miloševiča a Saddáma Husajna zároveň považuje za svoje politické vzory.
Počas prvého zasadania v kresle predsedu parlamentu Nikolič v utorok povedal, že radšej by videl Srbsko ako ruskú provinciu než členom EÚ. Pozícia predsedu parlamentu je druhou najsilnejšou funkciou na srbskej politickej scéne. V prípade, že by prezident Boris Tadič nebol schopný vykonávať svoju funkciu alebo by rezignoval, Nikolič by sa stal hlavou štátu.
Americké ministerstvo zahraničia kritizuje nenávistný prejav
Americké ministerstvo zahraničia vyjadrilo ľútosť v utorok nad radikálnym prejavom nového predsedu srbského parlamentu Tomislava Nikoliču z ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany (SRS). Nikoličova rétorika pripomína obdobie nenávistných prejavov z éry zosnulého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Hovorca ministerstva Sean McCormack povedal, že Nikoličova rétorika "komplikuje niektoré diplomatické aktivity" týkajúce sa budúceho štatútu Kosova. V tejto súvislosti McCormack ďalej uviedol, že "nikto nemá záujem pozerať sa na jednotlivcov, ako podnecujú nacionalistickú nenávisť" pretože "tá Srbsku ani celému balkánskemu regiónu na ceste k stabilite nepomôže".
Na Západe panovali obavy, že radikáli ako Nikolič sa môžu opäť dostať k moci. Nikolič povedal, že neplánuje vytvoriť koalíciu s Demokratickou stranou Srbska (DSS) odchádzajúceho premiéra Vojislava Koštunicu, ktorý je považovaný za umierneného nacionalistu. Nikolič bol zvolený práve s podporou DSS a stal sa tak od pádu Miloševiča v roku 2000 prvým ultranacionalistom, ktorý získal politicky významnú funkciu.
Nikolič je na čele SRS v čase neprítomnosti predsedu Vojislava Šešelja, ktorého v Haagu čaká pojednávanie pred vojenským tribunálom OSN za vojnového zločiny v bývalej Juhoslávii.
Po viac ako 15-hodinovej vzrušenej diskusii, ktorú sprevádzali aj urážky, za Nikoliča hlasovalo 142 z 244 prítomných poslancov. Jeho jedinej protikandidátke Milene Miloševičovej z proeurópskej Demokratickej strany (DS) dalo hlas 99 poslancov. Traja poslanci sa hlasovania zdržali.
Nikoliča podporila Demokratická strana Srbska (DSS) odchádzajúceho premiéra Vojislava Koštunicu, ktorý je považovaný za umierneného nacionalistu. DSS už viac ako tri mesiace rokuje o vytvorení vládnej koalície s Demokratickou stranou proreformného prezidenta Borisa Tadiča a s liberálnou stranou G17 Plus.
"Toto je začiatok novej radikalizácie Srbska," varoval poslanec DS Dragan Šutanovac. Tento krok priviedol Srbsko do najhlbšej politickej krízy od vraždy proreformného premiéra Zorana Djindjiča v marci 2003, pretože ničí nádeje na to, že demokratický blok prekoná vzájomné rozdiely a vytvorí koaličnú vládu. Podľa srbskej ústavy musí byť nová vláda vytvorená do 14. mája. V opačnom prípade sa vyhlásia nové voľby.
Nikolič je mužom číslo dva
Nikolič sa po zvolení za predsedu parlamentu stal druhou najsilnejšou postavou srbskej politickej scény. V prípade, že by prezident nebol schopný vykonávať svoju funkciu alebo by rezignoval, Nikolič by sa stal hlavou štátu.
Terajší premiér Koštunica a prezident Tadič sa v roku 2000 spojili do zoskupenia, ktoré zvrhlo Slobodana Miloševiča, ale neskôr ich rozdelili vzájomné nezhody. Neexistencia dohody medzi demokratickými stranami by mohla Koštunicovu DSS priviesť k tomu, že zostaví vládnu koalíciu s radikálmi a Miloševičovou Socialistickou stranou Srbska (SPS). Vysokopostavený predstaviteľ DSS Miloš Aligrudič však odmietol povedať, či nezvyčajné spojenectvo bude pokračovať v možnom zostavení novej vlády.
Nikoličovo zvolenie naznačuje, že k moci sa vracajú nacionalistické sily, ktoré boli spojené s autokratickým Miloševičovým režimom. Januárové parlamentné voľby radikáli vyhrali, ale nezískali parlamentnú väčšinu. SRS má v 250-člennom parlamente 81 kresiel. DS má 64 poslancov, DSS 47 a G17 Plus má 19 poslancov. Koaličné rokovania medzi demokratickými silami sa dostali do slepej uličky potom, čo Koštunica požiadal, aby jeho strana dostala ministerstvo vnútra a spravodajskú službu BIA. Rezort vnútra a BIA sú v Srbsku považované za rozhodujúce mocenské centrá, pretože majú na starosti dva kľúčové problémy: konečný štatút Kosova a úsilie Srbska o vstup do EÚ, ktorý závisí od zadržania ľudí podozrivých z vojnových zločinov.
Nádej na prozápadnú koalíciu sa rozplynula
Nádeje, že po nerozhodných voľbách z 21. januára nakoniec vzíde prozápadná koalícia, sa rozplynuli cez víkend, keď sa Koštunica a prezident Boris Tadič z prozápadnej Demokratickej strany (DS) vzájomne obviňovali zo zodpovednosti za to, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o spoločnej vláde. Ak kabinet nevznikne do 14. mája, bude treba vypísať nové voľby, ktoré podľa očakávaní ešte viac posilnia radikálov - už teraz najsilnejšiu samostatnú stranu v Skupštine.
Koaličné rozhovory stroskotali na spore o obsadení dôležitých postov, vrátane postov v bezpečnostných silách zodpovedných za pátranie po osobách obžalovaných haagskym tribunálom OSN z vojnových zločinov.
Koordinátor zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana povedal, že sa snažil o telefonické sprostredkovanie, ale s malým úspechom.
Debate dominovalo osočovanie medzi liberálmi a ultranacionalistami. V rámci urážania padli slová ako "klamár", "bandita" a "pešiak Západu".
Tadičova DS vyhlásila, že Srbsko potrebuje novú vládu na obnovenie predvstupových rokovaní s EÚ, ktoré Brusel zmrazil pred rokom kvôli nedostatočnej spolupráci s haagskym tribunálom. Podľa DS by zvolenie Nikoliča za predsedu parlamentu znamenalo návrat k premárneným rokom z čias vlády autokratického Miloševiča.
Podľa Koštunicovej DSS podporenie Nikoliča je "jediná logická vec", ktorú možno urobiť, keďže SRS - bývalý spojenec Miloševičových socialistov - je najsilnejšia strana krajiny.
Predstavitelia EÚ vyjadrili znepokojenie nad politickou situáciou v Srbsku
Poprední predstavitelia EÚ v pondelok vyjadrili znepokojenie nad situáciou v Srbsku, kde sa strany tzv. demokratického tábora nedokázali dohodnúť na vytvorení spoločnej vlády, čo v krajine vyvolalo jednu z najväčších politických kríz od pádu režimu Slobodana Miloševiča z roku 2000.
Koordinátor zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana pred výborom Európskeho parlamentu v Bruseli povedal, že telefonicky hovoril s prozápadným prezidentom Tadičom a plánuje telefonát s Koštunicom. Solana vyslovil presvedčenie, že bezpečnostné služby by mal mať pod kontrolou prezident, ktorý je za spoluprácu Srbska s tribunálom.
"Myslím si, že je životne dôležité, aby bol prezident zodpovedný za bezpečnostné služby a aby mal pod kontrolou ministerstvo vnútra. Pred pár hodinami som hovoril s prezidentom Tadičom a situácia nie je dobrá," povedal Solana.
Komisár pre rozširovanie je sklamaný
Komisár pre rozširovanie EÚ Olli Rehn pred rovnakým výborom EP vyhlásil, že je zmätený a sklamaný neschopnosťou srbských demokratických strán dosiahnuť dohodu o vytvorení novej vlády. Zároveň vyjadril nádej, že srbským demokratom sa podarí zaistiť podmienky pre európsku budúcnosť Srbska. Zdôraznil, že EÚ je pripravená obnoviť s novou srbskou vládou pred rokom zmrazené rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA) okamžite po tom, čo Belehrad splní stanovené podmienky. Rehn dodal, že hlavnou podmienkou pre obnovenie predvstupových rokovaní je jasné odhodlanie podniknúť rozhodné kroky k zadržaniu haagskym tribunálom žiadaného generála Ratka Mladiča, z genocídy obžalovaného bývalého veliteľa bosnianskosrbských síl.
"Napriek znepokojujúcim signálom, ktoré dnes (pondelok 7.5.) prišli zo srbského parlamentu, dúfam, že reformne orientované strany starostlivo zvážia túžbu väčšiny srbských voličov po európskej budúcnosti pre Srbsko a budú podľa toho konať," povedal Rehn.
Solana pred voľbou vyhlásil, že ak by sa stal Nikolič predsedom srbského parlamentu, EÚ by to považovala za "veľký problém".
aktualizované 8.5. o 23:34
Autor: zh
