Lakehurst 6. mája (TASR) - Stovky zvedavcov chceli 6. mája 1937 v americkom Lakehurste sledovať pristátie vtedy najmodernejšieho vzdušného dopravného prostriedku.
Namiesto toho uvideli katastrofu: Vzducholoď Hindenburg začala pri klesaní horieť, zomrelo 36 ľudí. "Celý čas som utekal, pretože okolo mojej hlavy šľahali plamene," spomína Robert Buchanan, ktorý bol vtedy členom pozemného personálu. "Vôbec som si nemyslel, že to dokážem."
Vtedy 17-ročný mladík bežal o život, keď približne 30 metrov nad ním zhorela najväčšia vzducholoď všetkých čias. "Znelo to, ako keby niekto pustil plyn," povedal Buchanan. Daždivé počasie toho dňa mu zrejme zachránilo život: "Mal som pulóver a ten bol úplne premoknutý. Myslím si, že to nás zachránilo." Inferno pripravilo o život 35 ľudí na palube a jedného na zemi.
"Bol to Concorde vtedajšej doby," povedal o 245-metrovom Hindenburgu Carl Jablonski z Navy Lakehurst Historical Society (NLHS). Cestu ponad Atlantik skrátil zo štyroch až piatich dní na polovicu. Cestujúcim podávali menu na čínskom porceláne spolu s francúzskymi a nemeckými vínami. Fajčiari mali vlastnú miestnosť. Hindenburg bol však naplnený 200.000 kubickými metrami ľahko zápalného vodíka, pretože americké úrady uvalili embargo na hélium.
Werner Doehner bol v ten deň na palube vzducholode. V momente nešťastia bol jeho otec v jedálni, už nikdy ho nevidel. "Všetko okamžite začalo horieť," spomína si Doehner, ktorý mal vtedy osem rokov a je posledným žijúcim cestujúcim Hindenburgu. "Moja mama ma vyhodila z okna. Vyhodila aj môjho brata (...) Moja sestra jej bola priťažká. Mama vyskočila von a zlomila si panvu." Doehner ležal mesiace v nemocnici s vážnymi popáleninami.
Približne dvom tretinám cestujúcich sa podarilo z horiacej vzducholode dostať. "Buď ste zomreli hroznou smrťou, alebo unikli s ľahkými zraneniami. Veľa prípadov medzitým nebolo," uzavrel Rick Zitarosa z NLHS.
