Víťazom francúzskych prezidentských volieb sa stal konzervatívny kandidát Nicolas Sarkozy (52), získal 53,06 a jeho socialistická súperka Ségoléne Royalová 46,94 percent hlasov. Vyplýva to z údajov francúzskeho ministerstva vnútra po sčítaní všetkých hlasov.
Volebná účasť dosiahla 83,97 percent zo 44.472,198 registrovaných voličov. Platná účasť dosiahla 80,44 percent a k urnám sa nedostavilo 16,03 percent voličov.
Kandidátka francúzskych socialistov Ségolene Royalová v nedeľu krátko po oznámení prvých odhadov volebných výsledkov priznala porážku v súboji o post francúzskeho prezidenta. "Budúcemu prezidentovi republiky želám to najlepšie pri plnení jeho misie v službe celému francúzskemu ľudu," povedala novinárom bez toho, že by spomenula Sarkozyho meno.
"Z celého srdca ďakujem takmer 17 miliónom voličov, ktorí mi vyjadrili dôveru a cítim ich sklamanie," dodala. "Vložila som do toho všetko a budem pokračovať. Niečo narástlo a nezastaví sa to," uviedla.
Royalová vyzvala svojich stúpencov, aby pokračovali v mobilizácii. "Musíme pokračovať v obnove ľavice,“ vyhlásila v narážke na júnové parlamentné voľby. Bývalý socialistický minister financií Dominique Strauss-Kahn označil krátko po oznámení odhadov výsledkov porážku ľavice za veľmi vážnu a vyzval socialistov na modernizáciu.
Ďalšie voľby v júni
Očakáva sa, že Sarkozy post prevezme 16. alebo 17. mája a bude prvým prezidentom narodeným po druhej svetovej vojne. Následne vymenuje novú vládu a odštartuje ďalšiu predvolebnú kampaň, tentokrát pre júnové parlamentné voľby, pri ktorých bude usilovať o podporu pre implementáciu svojich reformných plánov.
Stúpenci Sarkozyho sa začínajú schádzať v centre Paríža pred sídlom jeho volebného štábu, aby začali oslavovať historické víťazstvo pravice. Polícia zároveň hlási prvé incidenty. V centre Paríža zhorelo 34 áut a bolo zničených niekoľko volebných miestnosti.
Sarkozy plánuje ešte v nedeľu oslavy na slávnom parížskom Champs Elysees za účasti rockovej hviezdy Johnnyho Hallydaya a Faudela.
Francúzsky prezident je volený na dobu 5 rokov, je najvyšším veliteľom ozbrojených zložiek, nominuje premiéra, má právo rozpustiť Národné zhromaždenie a je zodpovedný za zahraničnú politiku.
Sarkozy: Budem prezidentom všetkých Francúzov
Nicolas Sarkozy v nedeľu vyhlásil, že chce byť prezidentom všetkých obyvateľov krajiny.
"Všetkým Francúzom, ktorí za mňa nehlasovali, chcem povedať, že mimo politických bitiek, mimo názorových rozdielov, pre mňa existuje len jedno Francúzsko. Chcem im povedať, že budem prezidentom všetkých Francúzov," povedal pred svojimi stúpencami v Paríži.
Sarkozy prisľúbil, že bude oddaný veci Európy a dodal, že Spojené štáty môžu rátať s priateľstvom a podporou Francúzska. Zároveň USA vyzval, aby sa postavili na čelo boja proti klimatickým zmenám. "Našim európskym partnerom, s ktorými je náš osud veľmi previazaný, chcem odkázať, že Európanom som celý život. Dnes večer sa Francúzsko vrátilo do Európy... Nastal čas, aby som vrátil Francúzsku, čo ono dalo mne. Dnes spolu píšeme novú kapitolu dejín. Som si istý, že to bude významná a krásna kapitola," povedal.
Sarkozy vyjadril úctu aj svojej protikandidátke: "Mám úctu k jej ideám, ktoré zdieľalo také množstvo Francúzov. Vysloviť uznanie pani Royalovej znamená vysloviť uznanie miliónom ľudí, ktorí za ňu hlasovali," povedal Sarkozy.
Dzurinda: Sarkozy môže byť prínosom pre celú EÚ
Zvolenie Nicolasa Sarkozyho za francúzskeho prezidenta môže byť prínosom nielen pre Francúzsko, ale aj pre celú Európsku úniu. Sarkozy má totiž vo viacerých otázkach, ktorých riešenie Európu čaká, "jasné a perspektívne postoje". V nedeľu večer po zverejnení prvých odhadov volebných výsledkov to pre agentúru SITA povedal predseda SDKÚ-DS a bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.
Podľa Dzurindu zvolenie Sarkozyho za francúzskeho prezidenta znamená, že "nielen Francúzsko, ale aj EÚ má šancu na potrebné výraznejšie reformy". Rovnako ako Sarkozy si myslí, že EÚ potrebuje "prísnejšie pravidlá na reguláciu migrácie, najmä v súvislosti s potrebou účinného zápasu proti terorizmu, viac bezpečnosti a pevné spojenectvo so Spojenými štátmi".
USA sa o voľby príliš nezaujímali
Americký prezident George Bush v nedeľu zablahoželal Nicolasovi Sarkozymu k zvoleniu do funkcie francúzskeho prezidenta.
"Spojené štáty a Francúzsko sú historickí spojenci a partneri. Prezident Bush sa teší na spoluprácu s novozvoleným prezidentom Sarkozym a na pokračovanie nášho tesného spojenectva," prerozprával obsah telefonického rozhovoru medzi Bushom a Sarkozym hovorca Bieleho domu Gordon Johndroe.
Americké médiá však podľa agentúry AFP výsledky volieb vo Francúzsku príliš nezaujali, hlavné televízne kanály ani neprerušili vysielané programy, aby oznámili víťaza. CNN opakovala reportáž o teroristickej hrozbe USA a ABC vysielala basketbalový zápas. Fox News oznámila výsledok volieb bez komentára. Taktiež americké veľvyslanectvo dalo agentúre AFP najavo, že reakcia nebude k dispozícii skôr, než v pondelok.
Nemecký prezident Horst Köhler a kancelárka Angela Merkelová zablahoželali Sarkozymu medzi prvými. Aj s novým francúzskym najvyšším predstaviteľom „bude osvedčené nemecko-francúzske priateľstvo naďalej základom pre budovanie trvalého mieru, demokracie a blahobytu v Európe," povedala v telefonáte Merkelová.
Krátko po zverejnení predbežných výsledkov novozvolenému francúzskemu prezidentovi zatelefonoval aj britský premiér Tony Blair. Informoval o tom jeho hovorca, bližšie k obsahu rozhovoru sa však nevyjadril. Blair by mal každým dňom po desaťročí strávenom na čele krajiny oznámiť svoju rezignáciu.
Alžírsky prezident Abdal Azíz Buteflika ocenil v blahoprianí Sarkozyho ako „muža činu" a vyjadril ochotu spolupracovať s ním na posilnení bilaterálnych vzťahov „založených na dlhých spoločných dejinách, ktoré zanechali v oboch našich národoch hlboké stopy".
Hovorca izraelskej vlády Avi Panzer vyjadril presvedčenie, že Sarkozy „povedie vyváženejšiu politiku svojej krajiny voči Blízkemu východu". Je to priateľ Izraela," zdôraznil.
Podľa Panzera „Francúzi hlasovali za zmenu". Sarkozy podľa neho nie je extrémista, ale „predstaviteľ umiernenej pravice, ktorý bude pokračovať v pozitívnej politike Jacquesa Chiraca voči francúzskej židovskej komunite".
Novozvolenému francúzskemu prezidentovi okrem iných gratulovali aj premiéri Talianska, Španielska a Belgicka - Romano Prodi, José Luis Rodriguez Zapatero a Guy Verhofstadt.
Barroso je presvedčený, že Sarkozy pomôže EÚ
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso dnes vyjadril presvedčenie, že víťaz francúzskych prezidentských volieb pomôže nájsť rýchle riešenie zablokovanej inštitucionálnej reformy EÚ.
Barroso vo vyhlásení Sarkozymu zagratuloval a výsledok volieb označil za víťazstvo pre integráciu EÚ, ktorú otvorene podporoval Sarkozy, ako aj jeho socialistická rivalka Ségoléne Royalová.
"Nicolasa Sarkozyho poznám dobre a poznám jeho odhodlanie zaistiť, že Francúzsko naplno zaujme svoje miesto na európskej scéne," uviedol šéf exekutívy EÚ. "Som maximálne presvedčený, že Nicolas Sarkozy ... bude hnacou silou pri riešení inštitucionálnej otázky a pri konsolidácii politickej Európy," uviedol Barroso.
EÚ politicky stagnuje od polovice roku 2005, keď francúzski a holandskí voliči v referendách odmietli európsku ústavu. Charta mala dať bloku silnejšie vedenie a zjednodušiť systém hlasovania po rozšírení únie na východ.
Sarkozy vyhlásil, že s cieľom zachrániť hlavné reformy zakotvené v euroústave podporí, aby sa zredukovaná zmluva ratifikovala vo francúzskom parlamente a neschvaľovala referendom. Tiež však povedal, že EÚ bude musieť brať do úvahy tých, ktorí potrebujú ochranu, čím naznačil možné trenice s Bruselom kvôli hospodárskemu nacionalizmu.
Podľa Barrosa nemôže existovať silná Európa bez európskeho Francúzska. "Preto sa teším, že budeme spolupracovať na posilnení EÚ v duchu otvorenosti, aby sa Európa neuzatvárala do seba, ale aby -podporená svojimi hodnotami a svojimi silnými stránkami - prekonala výzvy globalizácie," dodal.
Profil Nicolasa Sarkozyho
Kandidát Zväzu pre ľudové hnutie.
Nicolas Sarkozy sa pomerne skoro začal angažovať v gaullistickom hnutí - ako 19-ročný v Neuilly sa už uchádzal o vstup do gaullistickej strany. V roku 1974 lepil plagáty v prezidentskej kampani Jaqua Chabana-Delmasa (7. marec 1915 - 10. november 2000). Súčasne s politickými aktivitami sa venoval aj štúdiu práva v Nanterre. Po ich ukončení vykonával advokátsku prax v Neuilly.
Sarkozy sa znovu dostal do politického popredia v roku 2002, keď sa v prezidentských voľbách postavil na stranu Chiraca. Ten 21. apríla zvíťazil.
V roku 2002 sa Sarkozy dostal do vlády Jeana-Pierra Raffarina ako minister vnútra a za prioritu vyhlásil boj proti nedostatočnej úrovni bezpečnosti. O dva roky neskôr sa stal ministrom hospodárstva a financií v tretej Raffarinovej vláde. Obhajoval zníženie daní a pakt stability v súlade s Maastrichtskými kritériami.
Po neúspešnom referende o návrhu euroústavy v roku 2005 a po demisii Raffarinovej vlády, znova dostal ministerskú priležitosť na čele rezortu vnútra v kabinete Dominiqua de Villepin.
V roku 2006 opakovane zdôrazňoval, že prioritou je bezpečnosť, v rámci čoho predkladal nové návrhy zákonov, medzi nimi aj návrh zákona o imigrácii. Prišiel s pojmom "výberovej imigrácie", čo vyvolalo nevôľu, napríklad aj v Afrike. (Celý profil Nicolasa Sarkozyho nájdete tu )Program a predvolebné prísľuby
Bývalý minister vnútra a budúci prezident zastáva tvrdý postoj k nelegálnej imigrácii, je proamerický a v ekonomickej oblasti podporuje kombináciu štátnej regulácie a voľného trhu.
ZAHRANIČNÁ POLITIKA
EURÓPSKA ÚNIA
- pozastavenie rozširovania EÚ po prijatí Rumunska a Bulharska, strategické partnerstvo - nie plné členstvo - pre Turecko
- vyriešenie patovej situácie okolo ústavnej zmluvy EÚ do roku 2009; zjednodušená zmluva, ktorá predĺži obdobie rotujúceho predsedníctva, vytvorí post ministra zahraničných vecí EÚ, rozšíri kvalifikované hlasovanie na oblasť súdnictva a imigrácie, zvýši právomoci Európskeho parlamentu, dá občanom právo navrhovať opatrenia Európskej komisie
- ministri financií by mali tlačiť na Európsku centrálnu banku, aby oslabila euro; ECB by sa mala snažiť o hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, zmena jej štatútu v tomto smere je však nerealistická
IRÁN
- je neprijateľné, aby Irán získal atómovú bombu, Sarkozy podporuje prísnejšie sankcie voči Teheránu, ak bude odmietať splniť požiadavky Bezpečnostnej rady OSN.
USA
- Sarkozy chce "hlboké, úprimné, pevné" priateľstvo s Washingtonom, Spojené štáty však podľa neho musia byť ochotné akceptovať kritiku, ako aj urobiť viac proti globálnemu otepľovaniu
DOMÁCA POLITIKA
EKONOMIKA/ZAMESTNANOSŤ
- oslobodiť od daní nadčasy, znížiť dane a sociálne odvody o štyri percentá a tým vrátiť Francúzom 68 miliárd eur, zakázať vysoké odstupné pre riadiacich pracovníkov
- ponechať 35-hodinový pracovný týždeň a dôchodkový vek 60 rokov, to však treba vnímať ako minimum, nie maximum; ľudia by mali mať možnosť pracovať viac, ak chcú
- znížiť počet pracovníkov verejného sektora, znížiť verejný dlh a obmedziť zvyšovanie verejných výdavkov
PRÁVO/IMIGRÁCIA
- minimálne tresty pre recidivistov, prísnejšie tresty pre mladistvých
- zníženie ilegálnej imigrácie, pokračovanie v selektívnej imigrácii uprednostňujúcej kvalifikovaných pracovníkov, vytvorenie ministerstva imigrácie a národnej identity
SOCIÁLNA POLITIKA
- vytvorenie "občianskeho zväzku" homosexuálov, ktorý im dá rovnaké sociálne, daňové a dedičné práva ako majú manželské páry, neumožní však sobáše alebo adopciu
- uzákonenie vynútiteľnosti práva na bývanie, poskytnutie prístrešia pre všetkých bezdomovcov do dvoch rokov
INŠTITUCIONÁLNE REFORMY
- maximálne dve po sebe idúce funkčné obdobia pre prezidenta
- zvýšiť schopnosť parlamentu meniť vládne návrhy zákonov
- zoštíhliť vládu na 15 ministrov
ŠKOLSTVO
- zvýšiť nezávislosť vzdelávacích inštitúcií
- bezplatný vstup do všetkých štátnych múzeí
Rekordná účasť
Obrovská účasť voličov sprevádza nedeľné prezidentské voľby vo Francúzsku, ktorí v druhom kole hlasovania rozhodnú medzi kandidátom pravice Nicolasom Sarkozym a predstaviteľkou socialistov Segolene Royalovou.
Do poludnia odvolilo 34 percent zo 44,5 milióna francúzskych voličov, o 17:00 to bolo už 75,11 percenta voličov. Ide o najväčšiu voličskú účasť do poludňajších hodín od roku 1974, čo poukazuje na silný boj medzi pravicou a ľavicou o Elyzejský palác. V prvom kole 22. apríla účasť do poludnia dosiahla podľa ministerstva vnútra 31,21 percenta, do 17:00 73,87 percent, celkove sa zúčastnilo 84 percent voličov. Podľa médií možno očakávať, že účasť v druhom kole volieb bude ešte vyššia, ako 22. apríla v prvom kole.
Francúzski voliči od ôsmej ráno volili v druhom kole prezidentských volieb. Zámorské územia Guadeloupe, Martinik, Francúzska Guyana, Francúzska Polynézia, Saint-Pierre-et-Miquelon otvorili volebné miestnosti už v sobotu.
Poriadková polícia je pripravená
Poriadková polícia zasiahla v nedeľu večer s pomocou slzného plynu proti zhruba 300 demonštrantom, protestujúcim v centre Paríža proti víťazstvu pravicového kandidáta Nicolasa Sarkozyho v druhom kole francúzskych prezidentských volieb. Polícia tak reagovala na útoky zo strany demonštrantov. Krátko pred zrážkou s políciou spálila skupinka anarchistov v centre Paríža napodobeninu novozvoleného francúzskeho prezidenta.
Policajné posily presunuli do Paríža, kde na predmestiach obývaných imigrantmi hrozia problémy v prípade víťazstva Sarkozyho. V pohotovosti je okolo tritisíc členov poriadkovej polície. Samotný Sarkozy v sprievode dvoch nevlastných dcér, ale bez prítomnosti manželky Cecilie, hlasoval v parížskej štvrti Neuilly-sur-Seine, kde ho privítali volaním "Nicolas prezident." Royalová uviedla, že voľba pre ňu "nebola ťažká" po odvolení v meste Melle v západnom Francúzsku.
"Dnes rozhodujeme ako spoločnosť," myslí si 28-ročný počítačový expert Guillaume Bellequic z Nantes, ktorý si uvedomuje radikálne rozdiely medzi oboma kandidátmi. "Schyľuje sa k zmene," dodáva 30-ročný Gaelle Bernard. "Som plný nádejí," dodal. Maria Dallaisová, 52-ročná upratovačka zo západnej parížskej časti Suresnes, uviedla, že hlasovala za Sarkozyho "pretože potrebujeme radikálnu zmenu. Ľudia sa potrebujú vrátiť do práce."
Aurelie Legrand, 21-ročná študentka z francúzskeho ostrova La Reunion hlasovala za Royalovú v snahe znemožniť víťazstvo Sarkozyho. "Ľudia hovoria, že ak by zvíťazil, bude viac nepokojov," povedala. Voľby znamenajú posun k mladšej generácii lídrov narodených po druhej svetovej vojne, ktorí sľubujú vyrovnanie obrovského národného dlhu, riešenie nezamestnanosti a nepokojov na predmestiach.Desiatich z dvanástich kandidátov voliči v prvom kole vyradili, čím umožnili postup Royalovej a Sarkozyho do rozhodujúceho súboja.
Vízie Francúzska sú pri oboch kandidátoch odlišné
Dnešné voľby boli vyvrcholením ostrej kampane, v ktorej Royalová varovala, že jej oponent by bol "nebezpečnou voľbou" a jeho zvolenie by mohlo podnietiť nepokoje na predmestiach. Sarkozyho tábor uviedol, že jeho súperka si nevie udržať rozvahu.
Obaja kandidáti predstavili odlišnú víziu Francúzska. Royalová ponúkla spojenie ľavicovej ekonomickej politiky a konsenzuálny prístup k sociálnym otázkam v balíku reforiem "bez brutality". Sarkozy viedol kampaň za "tichú väčšinu" pracovitých Francúzov, prisľúbil skutočnú zmenu s reformami nepružnej ekonomiky, ktoré podporia rast, zamestnanosť, kúpnu silu a oživia národnú identitu.
Sarkozy sa stal víťazom prvého kola s 31 percentami hlasov, Royalová získala 25 percent. V kampani pred druhým kolom sa obaja kandidáti snažili strhnúť na svoju stranu takmer 7 miliónov centristických voličov neúspešného kandidáta Francoisa Bayroua.
Podľa prieskumov mal vyhrať Sarkozy
Podľa piatkových prieskumov mal Sarkozy pohodlný náskok. Najvýraznejšie viedol podľa informácií inštitútu TNS Sofres pre denník Le Figaro, podľa ktorého by ho volilo 54,5 percenta Francúzov, zatiaľ čo Royalová by získala 45,5 percenta hlasov.
Rovnaké skóre získali v minulosti iba generál De Gaulle a Francois Mitterand. Podľa inštitútu Ipsos Dell by Sarkozy získal 54 percent a Royalová 46 percent. Ľavicová kandidátka tieto výsledky odmieta. "Jediným prieskumom je pre mňa hlasovanie,“ vyhlásila v piatkovom rozhovore pre denník Le Parisien.
Voľby francúzskeho prezidenta predznamenávajú koniec pôsobenia Jacqua Chiraca v úlohe hlavy štátu. V Elyzejskom paláci strávil 12 rokov. Po jeho odchode bude mať krajina len dvoch žijúcich bývalých prezidentov - Valéryho Giscarda d'Estainga a Chiraca. Chirac sa úradu oficiálne vzdá 16. mája.
Francúzi volili šiesteho prezidenta svojej Piatej republiky (od roku 1958)
1. Charles de Gaulle - 1958-1969: Prezidentskému úradu dal svoju pečať svojim renomé zástupcu "slobodného Francúzska", ktoré získal počas druhej svetovej vojny. Svojej krajine sa snažil získať postavenie veľmoci a zasadzoval sa za "Európu vlastí".
2. Georges Pompidou - 1969-1974: Ako blízky spolupracovník de Gaulla pokračoval v jeho politike, ktorú sa však snažil prispôsobiť novým požiadavkám. Z tohto dôvodu otvoril aj Veľkej Británii cestu do Európskeho spoločenstva (ES).
3. Valéry Giscard d'Estaing - 1974-1981: Prvý negaullistický prezident. Liberálny konzervatívec a bývalý minister financií a hospodárstva sa snažil o rozvoj ES a medzinárodnej hospodárskej spolupráce.
4. Francois Mitterrand - 1981-1995: Do úradu sa dostal na tretí pokus ako prvý socialista. V rokoch 1986-88 a od roku 1993 musel spolupracovať s konzervatívnou vládou.
5. Jacques Chirac - 1995-2007: Gaullista Chirac sa šikovne prispôsoboval meniacim sa politickým prúdom. V roku 2002 ho zvolili po tom, čo sa do druhého kola dostal pravicový radikál Jean-Marie Le Pen. Po 12 rokoch v úrade nemal záujem o tretí mandát.
aktualizované 23:01
Autor: zh
