Zürich 2. mája (TASR) - Švajčiarsko je jednou z najbohatších a najpokojnejších krajín, ale tiež vykazuje viac samovrážd ako väčšina ostatných. To môže dokazovať, že šťastie sa nedá kúpiť, niektorí Švajčiari však vinu tiež pripisujú zbraniam.
Strelné zbrane sú v 7,5-miliónovej alpskej krajine všadeprítomné - podľa niektorých odhadov pripadá najmenej jedna na troch obyvateľov. Mnohé skladujú na povalách, čo je dedičstvom známej politiky ozbrojovania svojich mužov na obranu neutrality.
Krajina teraz debatuje, či by sa malo vo vyzbrojovaní občanov pokračovať. Táto prax prispela k tomu, že Švajčiarsko nepotrebovalo vytvoriť veľkú stálu armádu, zároveň však krajinu zaplavila zbraňami.
"V porovnaní s inými krajinami je veľký počet samovrážd spáchaný strelnými zbraňami. Samozrejme preto, že tu je ľahšie zbraň získať," povedal Boris Banga, socialistický poslanec, ktorý je za sprísnenie zákonov.
Armádnou pištoľou si minulý rok vzal život súkromný bankár Gerold Stadler, predtým zabil svoju tehotnú manželku - lyžiarsku šampiónku Corinne Reyovú-Belletový - a jej brata.
V čase parlamentnej rozpravy o zákone o zbraniach strelec vyprázdnil svoju pušku v bare v Badene, kde zabil jednu a zranil štyri osoby. Niekoľko týždňov predtým mladý muž vystrelil na svoju priateľku. V oboch prípadoch páchatelia použili armádne zbrane.
Aprílový prieskum populárneho denníka Blick ukázal, že 66 percent obyvateľov je proti držaniu strelných zbraní v domácnostiach a podľa 77 percent na obranu krajiny nie je treba, aby sa zbrane a munícia skladovali doma.
S 19,1 prípadmi na 100.000 obyvateľov miera samovrážd vo Švajčiarsku výrazne prevyšuje svetový priemer 14,5 a 14,1 v EÚ. Určitý vplyv môžu mať aj asistované samovraždy vykonané v rámci svojpomocných skupín, ktorými sa krajina stala známa. Tie tvoria približne desať percent spáchaných samovrážd.
Švajčiarsko je medzi desiatimi európskymi krajinami s najvyššou mierou samovrážd - spolu so skupinou bývalých komunistických krajín, Rakúskom, Fínskom a Belgickom.
Otázkou je, prečo si bohatí Švajčiari berú život častejšie, ako obyvatelia iných krajín. Jedno časté vysvetlenie hovorí o väzbe na náboženstvo a poukazuje na fakt, že v prevažne protestantských kantónoch sú samovraždy častejšie ako v kantónoch katolíckych.
"Druhým dôvodom je určite jednoduchý prístup k samovražedným metódam, v tomto prípade strelným zbraniam," hovorí sociologička Vladeta Ajdacicová z psychiatrickej nemocnice pri univerzite v Zürichu. Podľa vládnej štúdie bola v rokoch 1969-2000 strelnými zbraňami spáchaná štvrtina samovrážd.
Odvedenci si na konci vojenskej služby často kupujú svoju pušku alebo pištoľ a v ozbrojených silách má pôvod veľká časť súkromných zbraní. Presné počty je ťažké zistiť, keďže nie sú registrované.
Poslanec Banga odhaduje, že medzi Švajčiarmi je 2,5 milióna zbraní, čo robí z krajiny jednu z najviac vyzbrojených v Európe - spolu s Rakúskom, Nemeckom a Fínskom. Podľa nátlakovej skupiny Malé zbrane pod kontrolu je vo Švajčiarsku 2,3-4,5 milióna strelných zbraní.
Odporcovia zbraní pripravujú na tento rok referendum o sprísnení zákonov. Legislatíva sa však zatiaľ mení len pomaly. Parlament nedávno potvrdil, že branci by mali mať zbrane doma. Zmeniť sa môžu len ustanovenia o skladovaní munície v domácnostiach.
Stúpenci zbraní tvrdia, že domobrana je stále tým najlepším spôsobom, ako ochrániť neutralitu Švajčiarska, ktorá definuje identitu krajiny rovnako ako hory a luxusné hodinky.
"So zbraňou v ruke Švajčiarsko získalo a stáročia si udržalo svoju slobodu, lebo každý občan ako vojak prevzal zodpovednosť za seba a svojich blízkych," vyhlásil Willi Pfund, ktorý vedie lobistickú skupinu Pro-Tell.
Skupina - pomenovaná po mýtickom zakladateľovi Švajčiarska Williamovi Tellovi, ktorý šípom zasiahol jablko na hlave svojho syna a následne svoju kušu obrátil proti rakúskym vládcom - môže byť viac ako vyrovnaným súperom odporcov zbraní.
1 ari dem
