Tureckého prezidenta v súčasnosti volí parlament, podľa premiéra by ho však mali voliť samotní občania. "Najlepším spôsobom je obrátiť sa na národ," vyhlásil Erdogan po vyše dvojhodinovom rokovaní svojej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Premiér dúfa, že jeho legislatívne návrhy prijme parlament už na prebiehajúcej schôdzi. Ich súčasťou je okrem zmeny spôsobu prezidentských volieb aj zmena prezidentského mandátu. Ten by mal byť po novom päťročný, teda o dva roky kratší ako podľa súčasnej legislatívy. Prezident by mal právo kandidovať v dvoch za sebou idúcich volebných obdobiach, zatiaľ čo teraz môže kandidovať iba raz. Parlamentné voľby by sa mali podľa Erdoganovho návrhu konať každé štyri roky, a nie päť, ako je tomu teraz. Tie najbližšie chce vypísať už na 24. jún alebo 1. júl, oznámil v utorok večer.
Na skoré konanie parlamentných volieb vyzval v utorok aj šéf tureckej diplomacie Abdulláh Gül, ktorý je jediným kandidátom v tohtoročných kontroverzných prezidentských voľbách. Reagoval tak na utorňajší výrok tureckého Najvyššieho súdu, ktorý anuloval výsledky prvého kola voľby prezidenta v parlamente. Voľba by sa mala podľa Güla ešte raz zopakovať, a ak by opäť neuspel, mali by sa čím skôr konať parlamentné voľby. "Počet poslancov (ktorí budú hlasovať za Güla) sa môže zvýšiť alebo znížiť, no potom, podľa môjho osobného názoru, treba vypísať na čím skorší termín (parlamentné) voľby," povedal šéf tureckej diplomacie pre štátnu televíziu TRT.
Hlasovanie o novom prezidentovi v parlamente bolo podľa Najvyššieho súdu neplatné, pretože sa na ňom nezúčastnila potrebná dvojtretinová väčšina poslancov. Prvé kolo volieb, v ktorých jediným kandidátom na prezidenta bol kandidát vládnej AKP Gül, opozícia bojkotovala. Výsledky potom napadla na súde. Gül v prvom kole napriek neúčasti opozícii neuspel.
Sekulárna opozícia tvrdí, že post prezidenta je poslednou baštou sekulárnych síl a nemôže sa dostať do rúk náboženskej AKP. Doterajší prezident Ahmet Necdet Sezer využíval svoje právomoci na zastavenie iniciatív vládnej strany, ktoré považoval za ohrozenie sekulárnych základov krajiny.
Do sporu sa zamiešala aj armáda - v piatok vyhlásila, že je pripravená konať v záujme ochrany sekulárnej identity krajiny. Turecká armáda, ktorá má rozsiahle právomoci a vystupuje ako garant sekularizmu, zvrhla od roku 1960 už štyri vlády. Naposledy v roku 1997 donútila odstúpiť premiéra Necmettina Erbakana, ktorého postoje považovala za príliš proislamské.
