Kyjev 1. mája (TASR) - Ukrajinský prezident Viktor Juščenko dnes odvolal druhého sudcu ústavného súdu v priebehu dvoch dní, čím zvýšil pravdepodobnosť, že súd nebude schopný rozhodnúť v mesiac trvajúcom spore medzi prezidentom a premiérom, ktorý vyvolal v krajine politickú krízu.
Juščenko začiatkom apríla vydal dekrét, ktorým rozpustil 450-členný parlament a na koniec mája stanovil termín predčasných volieb. Tábor premiéra Viktora Janukovyča, ktorý má v zákonodarnom zbore väčšinu, sa však odmietol podriadiť a dekrét napadol na ústavnom súde v nádeji, že ho vyhlási za protiústavný.
Juščenkova kancelária oznámila, že prezident odvolal sudkyňu Siuzannu Stanikovú za "porušenie prísahy". Juščenko v minulosti Stanikovú obvinil z korupcie. Odvolával sa na obvinenia, že jej rodina získala drahú nehnuteľnosť. Sudkyňa obvinenia odmietla a na jej stranu sa postavila aj generálna prokuratúra.
V pondelok Juščenko z 18-členného zboru odvolal iného sudcu, ktorého obvinil z porušenia súdnej procedúry. Obaja odvolaní sú súčasťou kvóty šiestich sudcov, ktorých môže vymenovať prezident. Dotyčných na post nominoval Juščenkov predchodca Leonid Kučma.
Na činnosť ústavného súdu je potrebná účasť minimálne 12 sudcov. Pred napadnutím prezidentského rozhodnutia piati sudcovia považovaní za spojencov Juščenka vyhlásili, že dekrét považujú za ústavný a vyhlásili, že na pojednávaniach sa nebudú zúčastňovať. Neskôr sa na zasadaniach síce objavili, ale ak odídu, súd nebude uznášaniaschopný.
Podľa mnohých analytikov sa Juščenko chráni v očakávaní, že verdikt súdu bude proti nemu. Minulý týždeň pôvodný verdikt zrušil a vydal nový, v ktorom termín parlamentných volieb zmenil na 24. júna. Jeho kancelária následne vyhlásila, že súd by mal ukončiť posudzovanie pôvodného dekrétu, sudcovia však pokračovali v porade.
Premiérov tábor navrhuje, aby sa kríza vyriešila spoločnými predčasnými voľbami parlamentu aj prezidenta. Na vynútenie predčasných volieb hlavy štátu však bude treba zmeniť ústavu, na čo je potrebných najmenej 300 hlasov. Na práci zákonodarného zboru sa však v súčasnosti podieľa len 254 poslancov, keďže spojenci Juščenka sa svojich mandátov po vydaní dekrétu vzdali.
Politická kríza na Ukrajine vypukla po tom, čo Juščenko obvinil Janukovyča z pokusu o uzurpovanie moci lanárením proprezidentských poslancov na stranu vládnej koalície. Napätie medzi oboma lídrami sa postupne zvyšuje po tom, čo Janukovyčova strana zvíťazila v minuloročných voľbách a vytvorila väčšinovú koalíciu.
Prozápadný Juščenko a proruský Janukovyč koncom roku 2004 zvádzali tvrdý súboj o post prezidenta. Do úradu sa po spornom hlasovaní a vlne demonštrácií známych ako oranžová revolúcia dostal Juščenko.
