Belehrad 29. apríla (TASR) - Srbsko dnes ponúklo Kosovu "autonómiu pod dozorom" a vyzvalo tamojších albánskych separatistov, aby návrh veľmi širokej samosprávy, ktorá sa rovná takmer nezávislosti, prijali a vzdali sa požiadavky na formálne odčlenenie.
Vízia, ktorú predstavil premiér Vojislav Koštunca, je protinávrhom voči plánu vyslanca Marttiho Ahtisaariho, ktorý Bezpečnostnej rade OSN odporučil, aby Kosovu udelila nezávislosť, spočiatku pod dozorom EÚ. Podľa Koštunicovho návrhu by autonómiu Kosova okrem Srbska garantovalo aj medzinárodné spoločenstvo. V provincii by naďalej pôsobili medzinárodné civilné a vojenské misie, ktoré by zaisťovali mier a demokraciu.
"Autonómia pod dozorom je skutočným kompromisom, ktorý eliminuje akýkoľvek extrémny výsledok," uviedol Koštunica vo vyhlásení s odkazom na doterajšie nezmieriteľné postoje Srbov - ktorí sa odmietajú vzdať kolísky svojej štátnosti - a etnických Albáncov, ktorí v Kosove tvoria 90-percentnú väčšinu a trvajú na plnej nezávislosti.
"(Kosovskí) Albánci budú môcť vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk a chrániť svoje záujmy, kým Srbsko si udrží svoju suverenitu a územnú integritu," uviedol Koštunica.
Premiér bližšie podrobnosti návrhu nezverejnil, dodal však, že ich preložili delegácii BR OSN, ktorá Belehrad nedávno navštívila.
Koštunicova ponuka je pokusom dostať z agendy Ahtisaariho návrh. Srbskí predstavitelia plán fínskeho exprezidenta ostro kritizujú s tým, že jeho realizácia by bola porušením Charty OSN, ktorá členským krajinám garantuje nenarušiteľnosť hraníc. "Srbsko je ochotné urobiť výrazný krok pri hľadaní dobrého a udržateľného riešenia pre Kosovo," uviedol konzervatívny Koštunica.
Srbská vláda tiež trvá na tom, aby súčasťou akéhokoľvek riešenia kosovskej otázky bola možnosť návratu 200.000 Srbov, ktorí z provincie ušli po konflikte z konca 90. rokov. V Kosove zostáva asi 100.000 Srbov, ktorí žijú väčšinou v izolovaných enklávach pod ochranou mierovej jednotky NATO.
Kosovo bolo v rokoch 1998-99 dejiskom konfliktu medzi albánskymi separatistami a jednotkami Belehradu, kde v tom čase vládol režim Slobodana Miloševiča. Severoatlantická aliancia v marci 1999 do konfliktu zasiahla bombardovaním vtedajšej Juhoslávie, ktoré trvalo 78 dní. Nálety sa skončili v júni po stiahnutí srbských jednotiek z Kosova. Provincia je odvtedy protektorátom OSN.
