Orahovac/Mala Kruša 28. apríla (TASR) - Prijatie delegácie Bezpečnostnej rady OSN obyvateľmi Kosova bolo zmiešané - kým etnickí Albánci veľvyslancov 15 členských krajín BR dnes vítali, Srbi neskrývali svoju nespokojnosť.
Diplomati do Kosova pricestovali v piatok na informačnú misiu, aby sa z prvej ruky presvedčili o situácii pred tým, ako budú rozhodovať o budúcom štatúte juhosrbskej provincie.
Delegácia navštívila srbskú štvrť v meste Orahovac, kde obyvatelia dávali hlasne najavo nespokojnosť so svojím postavením a strach z Albáncov v okolí.
"Pomôžete nám," spýtala sa žena z dieťaťom v náručí. Zoran Petkovič povedal, že srbská komunita žije obkolesená ostatým drôtom. "Nemôžeme ísť ani do mesta. Bojíme sa ísť von," poznamenal. "Žijeme v gete. Ak Kosovo získa nezávislosť, odídeme," povedala Vera Radičová.
Z Orahovca delegácia odišla do albánskej dediny Mala Kruša, kde diplomatov privítali nariekajúce ženy a deti s obrázkami mŕtvych alebo nezvestných mužov. Veľvyslanci sa zastavili v miestnej škole, kde pripravili transparent s menami dedinčanov zabitých počas konfliktu z rokov 1998-99 a nápisom "Všetkým nám chýbajú".
Mala Kruša bola zničená počas jediného dňa, keď do dediny vtrhli srbské jednotky a zabili 116 mužov.
"Nechceme, aby sa Srbi vrátili," povedala Libade Gashiová (70), ktorá počas konfliktu stratila dvoch synov a štyroch iných príbuzných. "Odvliekli našich synov a nechali nás so sirotami," dodala.
Počas kosovského konfliktu, ktorý sa skončil v júni 1999 po 78 dňoch náletov NATO, bolo zabitých asi 10.000 kosovských Albáncov. Na základe dohody o zastavení bojov sa z Kosova stiahli srbské jednotky a provincia sa dostala pod správu OSN. V obavách z útokov zo strany kosovských Albáncov z provincie ušlo asi 200.000 Srbov - dve tretiny populácie. Asi polovica zo zostávajúcich 100.000 žije na severe regiónu, zvyšok v izolovaných enklávach pod ochranou mierovej jednotky KFOR.
Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari navrhol, aby Kosovo získalo nezávislosť, spočiatku pod medzinárodným dozorom. Nezávislosť označil za jediné životaschopné riešenie. Kosovskí Albánci, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, plán akceptovali. Belehrad je rozhodne proti. Tvrdí, že jeho realizáciou by sa porušilo medzinárodné právo a Kosovu ponúka širokú autonómiu. Kosovskí Srbi pohrozili, že ak Kosovo získa nezávislosť, odtrhnú oblasti na severe regiónu, kde majú väčšinu.
Západné mocnosti Ahtisaariho plán podporujú, Rusko - jeden z piatich stálych členov BR s právom veta - však má výhrady a žiada pokračovanie rozhovoru s cieľom dospieť ku kompromisnému riešeniu. Americký veľvyslanec pri OSN Zalmay Khalizad v piatok vyhlásil, že vyriešenie otázky štatútu Kosova je záležitosťou týždňov. Dodal, že s Ruskom budú pracovať na dosiahnutí dohody.