Budapešť 28. apríla (TASR) Jediným človekom v slovenskom sneme, ktorý v roku 1942 nepodporil deportáciu židov, bol János Esterházy. Neskôr ho odsúdili na doživotie, do dnešného dňa na Slovensku nebol rehabilitovaný, píše dnes maďarský internetový portál origo.hu.
Prehodnotenie rozsudku súril pred niekoľkými dňami aj maďarský prezident László Sólyom, Esterházyho rehabilitácia je však zdá sa beznádejná. Ako je možné, že každý si ctí vojnového zločinca, politici sa oficiálne postavia za neho, pritom on právne a na papieri je pod možným najprísnejším rozsudkom, položil Sólyom otázku pri príležitosti 50. výročia úmrtia politika maďarskej menšiny v bývalom Československu.
Najvyšší predstaviteľ Maďarska síce svoju otázku adresoval smerom k slovenskej vláde neoficiálne, pravdepodobne sa však dostala k adresátovi. Prezidentská kancelária v Budapešti ale dodnes nedostala žiadnu reakciu. Na otázku origo.hu smerom k hovorkyni slovenskej vlády, či v budúcnosti plánujú rehabilitáciu Esterházyho, a prečo k nej ešte nedošlo, dostalo odpoveď, že reagovať bude slovenský rezort spravodlivosti.
V rozsiahlom článku autorka Eszter Tiefenthalerová podrobne popisuje politické účinkovanie Esterházyho až po jeho odsúdenie, a dodáva, že gróf bol známy nielen svojimi politickými činmi, ale aj ľudskosťou, o ktorej kolujú dokonca legendy.
Dcéra politika Alice Esterházy-Malfattiová sa prostredníctvom predstaviteľov Maďarov žijúcich na Slovensku od novembra 1989 snaží dosiahnuť rehabilitovanie svojho otca, čo sa dodnes nepodarilo. Dcéra v roku 1994 podala žiadosť o obnovenie súdneho procesu, ale tá bola na základe odborného posudku slovenských a českých historikov zamietnutá. V Moskve v tom istom roku z iniciatívy maďarského prezidenta Árpáda Göncza došlo k oficiálnej rehabilitácii Esterházyho, píše origo.hu.
Ak by ho Slováci rehabilitovali, museli by odsúdiť seba samých, povedal pre portál člen Esterházyho pamätnej komisie Bálint Török, ktorý práve preto nevidí šancu na rehabilitáciu.
János Esterházy sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží pri Nitre a pôsobil ako politik maďarskej menšiny v Československej republike. Ako prívrženec revízie hraníc Slovenska a zástanca iredentistického kurzu v maďarskej politike udržiaval tajné kontakty s oficiálnymi kruhmi v Maďarsku. Jeho politická aktivita vrcholila na jeseň 1938 pri riadení taktiky maďarskej menšinovej politiky voči republike. Aktívne sa zúčastnil aj na prípravách Viedenskej arbitráže.
Po vzniku slovenského štátu v roku 1939 bol poslancom slovenského snemu, v ktorom v roku 1942 ako jediný hlasoval proti prijatiu židovského kódexu. Národný súd Československej republiky Esterházyho odsúdil v roku 1947 na smrť za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny. Rozsudok bol neskôr zmenený na doživotný žalár. Esterházy zomrel v roku 1957 vo väznici v Mírove.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) ed
