Putin hrozí odstúpením od zmluvy o konvenčných silách

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pohrozil jednostranným moratóriom na Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Dôvodom má byť neplnenie zmluvných záväzkov zo strany NATO.

(Zdroj: AP)

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pohrozil jednostranným moratóriom na Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Dôvodom má byť neplnenie zmluvných záväzkov zo strany NATO. Putin vo štvrtok vystúpil so svojím posledným výročným prejavom k národu pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. V dlho očakávanom vystúpení obvinil zahraničie z ovplyvňovania vnútorných záležitostí krajiny a potvrdil, že nebude po tretíkrát kandidovať na post hlavy štátu.

Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) podpísali 19. novembra 1990 šéfovia vlád členských štátov NATO a bývalej Varšavskej zmluvy s cieľom odstrániť nerovnováhu v konvenčnej výzbroji zmluvných strán. Zmluva obmedzujúca stavy určitých konvenčných zbraní, napríklad tankov, lietadiel alebo delostrelectva, nadobudla platnosť v roku 1992. "Považujem za zmysluplné, aby Rusko v súvislosti s touto zmluvou vyhlásilo moratórium," povedal Putin počas prejavu o stave národa. Rusko má podľa neho zotrvať na jednostrannom moratóriu až dovtedy, kým zmluvu neratifikujú "všetci členovia NATO bez výnimky".

Putin obvinil zahraničie z ovplyvňovania vnútorných záležitostí krajiny. Niektoré zahraničné vlády posielajú do Ruska stále viac peňazí, aby "priamo ovplyvnili naše vnútorné záležitosti", vyhlásil ruský prezident. Zahraničné kruhy, ktoré sa skrývajú za "pseudodemokratickú rétoriku", sa snažia podľa Putina vydrancovať krajinu a zbaviť ju politickej a hospodárskej nezávislosti. Ruský prezident nespomenul konkrétne krajiny, Moskva však v minulosti viackrát kritizovala Washington za to, že finančne podporuje ruské prodemokratické skupiny.

Prezident potvrdil, že už nebude po tretíkrát kandidovať na post hlavy štátu, no odmietol naznačiť meno možného nástupcu, ktorého on sám uprednostňuje. Zároveň nerozptýlil špekulácie, že po skončení svojho funkčného obdobia bude dianie v krajine aj naďalej kontrolovať z úzadia.

Putinovo druhé funkčné obdobie sa skončí v roku 2008 a viacerí pozorovatelia predpokladajú, že sa prezident pokúsi presadiť ústavné zmeny, aby mohol zostať v úrade. Predseda hornej komory ruského parlamentu Sergej Mironov v marci takúto zmenu navrhol. Putin to však odmietol a vo štvrtkovom prejave povedal, "že nasledujúci prejav prednesie už nová hlava štátu".

Ruskí politickí komentátori prišli už s viacerými scenármi, ako by sa mohol Putin udržať pri moci. Jedna z najčastejšie spomínaných je tá, že by bol vytvorený nový zväzový štát Ruska a Bieloruska a Putin by sa postavil na jeho čelo. Podľa iných existujú indície, že Putin chce po skoncovaní s vrcholovou politikou prejsť do vedenia spoločnosti Gazprom a prostredníctvom nového postu naďalej ovplyvňovať ruskú politiku, len iným spôsobom.

Putin v prejave ako jeden z dôvodov, pre ktoré by malo Rusko vyhlásiť moratórium na Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe, označil aj plány na rozšírenie amerického systému protiraketovej obrany o základne v Poľsku a Českej republike. Rusko je dlhodobo najväčším kritikom tohto projektu, a to aj napriek opakovaným uisteniam zo strany Spojených štátov, že rozšírenie protiraketového štítu nie je namierené proti Moskve.

Rusko trvá na tom, že rozširovanie protiraketovej obrany naštartuje nové preteky v zbrojení, a hrozí odvetnými opatreniami. Šéf ruskej armády dokonca tvrdí, že americké základne v Poľsku a Českej republike by sa mohli stať cieľmi ruských ozbrojených síl. "Ak zistíme, že tieto objekty ohrozujú bezpečnosť Ruska, stanú sa objektmi plánov našich síl. Či už strategických, jadrových alebo iných - to je už technická otázka," vyhlásil náčelník generálneho štábu ruskej armády generál Jurij Balujevskij.

Na podobné vyhlásenia z ruskej strany vo štvrtok ostro zareagovala americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová. Na návšteve v Nórsku vyhlásila, že ruské obavy sú "úplne absurdné" a zmýšľanie Moskvy o tejto otázke je prežitkom z čias studenej vojny.


Hlavné body Putinovho výročného prejavu o stave krajiny

ZAHRANIČNÁ POLITIKA:

- Ruský líder varoval pred rastúcim prílevom finančných prostriedkov zo zahraničia, ktoré podľa jeho slov slúžia na priame zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruskej federácie. Tieto aktivity sa podľa jeho slov dejú pod zámienkou pseudodemokratickej rétoriky s cieľom pripraviť Rusko o jeho ekonomickú a politickú nezávislosť.

- Putin vyhlásil moratórium na uplatnenie Dohody o konvenčných silách v Európe z roku 1990. Tento krok svojej vlády odôvodnil nedodržiavaním a neratifikovaním paktu krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO).

- Povedal tiež, že rozhodnutie o zavedení moratória sčasti súvisí aj s plánom USA na umiestnenie protiraketového dáždnika v Poľsku a Českej republike. Americký projekt podľa jeho slov obsahuje "reálne hrozby a možné nepríjemné prekvapenia."

DOMÁCA POLITIKA:

- Prezident vyzval na sprísnenie zákonov v rámci boja proti extrémistom, ktorý podnecujú v Rusku národnostnú a náboženskú nenávisť.

- Vyslovil presvedčenie, že zavedenie systému proporčného zastúpenia zabezpečí spravodlivý výsledok decembrových volieb do dolnej komory zákonodarného zboru. Budúce strategické smerovanie Ruska podľa neho priamo závisí na novom zložení parlamentu.

EKONOMIKA:

- Vláda by mala podľa Putina venovať časť prostriedkov získaných z predaja ropy na podporu systému dobrovoľného dôchodkového sporenia prostredníctvom štátnych príspevkov. Dôchodky by sa mali do roku 2009 zvýšiť o 65 percent.

- Putin vyhlásil politiku intenzívnej bytovej výstavby, na ktorú by mala byť použitá aj časť prostriedkov, získaných predajom majetku skrachovanej ropnej spoločnosti JUKOS.

- Rusko musí podľa prezidenta do roku 2020 zvýšiť svoje kapacity v oblasti výroby elektrickej energie o dve tretiny. Malo by sa tak stať prostredníctvom výstavby 26 nových atómových elektrární a vytvorenia špeciálnej korporácie, ktorá by ich mala riadiť.

- Vyzval tiež na investície vo sfére modernizácie ropných rafinérii, prístavov a systému riečnych kanálov.

Riceová: Obavy Ruska z protiraketového štítu sú absurdné

Obavy Ruska z plánovaného rozšírenia amerického protiraketového štítu na územie strednej a východnej Európy sú absurdné a zmýšľanie Moskvy o tejto otázke je prežitkom z čias studenej vojny, vyhlásila vo štvrtok v nórskom Osle šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová.

"Povedzme si pravdu: predstava, že nejakých desať rakiet a niekoľko radarov vo východnej Európe bude ohrozovať sovietske strategické sily, je úplne absurdná a všetci to vedia. Rusi majú tisícky bojových hlavíc. Názor, že ruské jadrové zastrašovanie sa dá ohroziť zopár raketami, jednoducho nedáva zmysel," povedala Riceová na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní so svojím nórskym rezortným partnerom Jonasom Gahrom Stoerem. Diskusie s Ruskom o tejto otázke by podľa Riceovej mali prebiehať "na reálnom základe, nie na takom, ktorý má pôvod v osemdesiatych rokoch".

Rusko je dlhodobo najväčším kritikom amerického projektu rozširovania protiraketového štítu. Spojené štáty Moskve opakovane zdôrazňujú, že radarová základňa v Českej republike a raketová základňa v Poľsku, ktoré plánujú vybudovať, nebudú namierené proti Rusku, ale proti potenciálne nebezpečným krajinám Blízkeho východu ako napríklad Irán či Sýria. Rusko však trvá na tom, že rozširovanie americkej protiraketovej obrany naštartuje nové preteky v zbrojení, a hrozí odvetnými opatreniami.

NATO dodrží Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách

Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer vo štvrtok zdôraznil, že aliancia bude dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Povedal to potom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vo svojom prejave k národu pohrozil jej jednostranným moratóriom. "NATO prikladá veľkú dôležitosť prijatej Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe a jej ratifikácii," povedal Scheffer novinárom v nórskom hlavnom meste Oslo pred neformálnymi rokovaniami ministrov zahraničia členských krajín aliancie.

Zmluvu podpísali v roku 1990 členské štáty NATO a vtedajšia Varšavská zmluva združujúca krajiny patriace k bývalému sovietskemu bloku s cieľom odstrániť nerovnováhu v konvenčnej výzbroji zmluvných strán. Zmluva obmedzujúca stavy určitých konvenčných zbraní, napríklad tankov, lietadiel alebo delostrelectva, nadobudla platnosť v roku 1992.

"Považujem za zmysluplné, aby Rusko v súvislosti s touto zmluvou vyhlásilo moratórium," povedal Putin počas prejavu o stave národa v Moskve. Rusko má podľa neho zotrvať na jednostrannom moratóriu dovtedy, kým zmluvu neratifikujú "všetci členovia NATO bez výnimky". Za jeden z prejavov nerešpektovania zmluvy označil ruský prezident aj plány na rozšírenie amerického systému protiraketovej obrany o základne v Poľsku a Českej republike.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 731
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 796
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 069
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 459
  5. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 408
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 394
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 480
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 711
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 369
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 190

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.

Neprehliadnite tiež

Nemecký minister Gabriel: Taliansko potrebuje rast, nielen stabilitu

Zároveň vyzval európske štáty, aby Taliansku rovnako ako Grécku pomohli zvládať prílev migrantov, ktorí do krajiny stále prúdia.

Bezpečnostné opatrenia v kolínskom Dóme sa od marca ďalej sprísnia

Návštevníci nebudú môcť mať pri prehliadke chrámu pri sebe väčšie tašky, cestovné kufre alebo veľké turistické ruksaky.

V Berlíne odsúdili na doživotie aktérov ilegálnych automobilových pretekov

Muži vo veku 28 a 31 rokov zavinili v noci na 1. februára 2016 vážnu dopravnú nehodu .

V Nemecku odstavili blok jadrovej elektrárne, príčinou bola porucha ventilu

Po objasnení príčin poruchy by blok mali uviesť opätovne do prevádzky v nasledujúcich dňoch.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop