Putin hrozí odstúpením od zmluvy o konvenčných silách

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pohrozil jednostranným moratóriom na Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Dôvodom má byť neplnenie zmluvných záväzkov zo strany NATO.

(Zdroj: AP)

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok pohrozil jednostranným moratóriom na Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Dôvodom má byť neplnenie zmluvných záväzkov zo strany NATO. Putin vo štvrtok vystúpil so svojím posledným výročným prejavom k národu pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. V dlho očakávanom vystúpení obvinil zahraničie z ovplyvňovania vnútorných záležitostí krajiny a potvrdil, že nebude po tretíkrát kandidovať na post hlavy štátu.

Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) podpísali 19. novembra 1990 šéfovia vlád členských štátov NATO a bývalej Varšavskej zmluvy s cieľom odstrániť nerovnováhu v konvenčnej výzbroji zmluvných strán. Zmluva obmedzujúca stavy určitých konvenčných zbraní, napríklad tankov, lietadiel alebo delostrelectva, nadobudla platnosť v roku 1992. "Považujem za zmysluplné, aby Rusko v súvislosti s touto zmluvou vyhlásilo moratórium," povedal Putin počas prejavu o stave národa. Rusko má podľa neho zotrvať na jednostrannom moratóriu až dovtedy, kým zmluvu neratifikujú "všetci členovia NATO bez výnimky".

Putin obvinil zahraničie z ovplyvňovania vnútorných záležitostí krajiny. Niektoré zahraničné vlády posielajú do Ruska stále viac peňazí, aby "priamo ovplyvnili naše vnútorné záležitosti", vyhlásil ruský prezident. Zahraničné kruhy, ktoré sa skrývajú za "pseudodemokratickú rétoriku", sa snažia podľa Putina vydrancovať krajinu a zbaviť ju politickej a hospodárskej nezávislosti. Ruský prezident nespomenul konkrétne krajiny, Moskva však v minulosti viackrát kritizovala Washington za to, že finančne podporuje ruské prodemokratické skupiny.

Prezident potvrdil, že už nebude po tretíkrát kandidovať na post hlavy štátu, no odmietol naznačiť meno možného nástupcu, ktorého on sám uprednostňuje. Zároveň nerozptýlil špekulácie, že po skončení svojho funkčného obdobia bude dianie v krajine aj naďalej kontrolovať z úzadia.

Putinovo druhé funkčné obdobie sa skončí v roku 2008 a viacerí pozorovatelia predpokladajú, že sa prezident pokúsi presadiť ústavné zmeny, aby mohol zostať v úrade. Predseda hornej komory ruského parlamentu Sergej Mironov v marci takúto zmenu navrhol. Putin to však odmietol a vo štvrtkovom prejave povedal, "že nasledujúci prejav prednesie už nová hlava štátu".

Ruskí politickí komentátori prišli už s viacerými scenármi, ako by sa mohol Putin udržať pri moci. Jedna z najčastejšie spomínaných je tá, že by bol vytvorený nový zväzový štát Ruska a Bieloruska a Putin by sa postavil na jeho čelo. Podľa iných existujú indície, že Putin chce po skoncovaní s vrcholovou politikou prejsť do vedenia spoločnosti Gazprom a prostredníctvom nového postu naďalej ovplyvňovať ruskú politiku, len iným spôsobom.

Putin v prejave ako jeden z dôvodov, pre ktoré by malo Rusko vyhlásiť moratórium na Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe, označil aj plány na rozšírenie amerického systému protiraketovej obrany o základne v Poľsku a Českej republike. Rusko je dlhodobo najväčším kritikom tohto projektu, a to aj napriek opakovaným uisteniam zo strany Spojených štátov, že rozšírenie protiraketového štítu nie je namierené proti Moskve.

Rusko trvá na tom, že rozširovanie protiraketovej obrany naštartuje nové preteky v zbrojení, a hrozí odvetnými opatreniami. Šéf ruskej armády dokonca tvrdí, že americké základne v Poľsku a Českej republike by sa mohli stať cieľmi ruských ozbrojených síl. "Ak zistíme, že tieto objekty ohrozujú bezpečnosť Ruska, stanú sa objektmi plánov našich síl. Či už strategických, jadrových alebo iných - to je už technická otázka," vyhlásil náčelník generálneho štábu ruskej armády generál Jurij Balujevskij.

Na podobné vyhlásenia z ruskej strany vo štvrtok ostro zareagovala americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová. Na návšteve v Nórsku vyhlásila, že ruské obavy sú "úplne absurdné" a zmýšľanie Moskvy o tejto otázke je prežitkom z čias studenej vojny.


Hlavné body Putinovho výročného prejavu o stave krajiny

ZAHRANIČNÁ POLITIKA:

- Ruský líder varoval pred rastúcim prílevom finančných prostriedkov zo zahraničia, ktoré podľa jeho slov slúžia na priame zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruskej federácie. Tieto aktivity sa podľa jeho slov dejú pod zámienkou pseudodemokratickej rétoriky s cieľom pripraviť Rusko o jeho ekonomickú a politickú nezávislosť.

- Putin vyhlásil moratórium na uplatnenie Dohody o konvenčných silách v Európe z roku 1990. Tento krok svojej vlády odôvodnil nedodržiavaním a neratifikovaním paktu krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO).

- Povedal tiež, že rozhodnutie o zavedení moratória sčasti súvisí aj s plánom USA na umiestnenie protiraketového dáždnika v Poľsku a Českej republike. Americký projekt podľa jeho slov obsahuje "reálne hrozby a možné nepríjemné prekvapenia."

DOMÁCA POLITIKA:

- Prezident vyzval na sprísnenie zákonov v rámci boja proti extrémistom, ktorý podnecujú v Rusku národnostnú a náboženskú nenávisť.

- Vyslovil presvedčenie, že zavedenie systému proporčného zastúpenia zabezpečí spravodlivý výsledok decembrových volieb do dolnej komory zákonodarného zboru. Budúce strategické smerovanie Ruska podľa neho priamo závisí na novom zložení parlamentu.

EKONOMIKA:

- Vláda by mala podľa Putina venovať časť prostriedkov získaných z predaja ropy na podporu systému dobrovoľného dôchodkového sporenia prostredníctvom štátnych príspevkov. Dôchodky by sa mali do roku 2009 zvýšiť o 65 percent.

- Putin vyhlásil politiku intenzívnej bytovej výstavby, na ktorú by mala byť použitá aj časť prostriedkov, získaných predajom majetku skrachovanej ropnej spoločnosti JUKOS.

- Rusko musí podľa prezidenta do roku 2020 zvýšiť svoje kapacity v oblasti výroby elektrickej energie o dve tretiny. Malo by sa tak stať prostredníctvom výstavby 26 nových atómových elektrární a vytvorenia špeciálnej korporácie, ktorá by ich mala riadiť.

- Vyzval tiež na investície vo sfére modernizácie ropných rafinérii, prístavov a systému riečnych kanálov.

Riceová: Obavy Ruska z protiraketového štítu sú absurdné

Obavy Ruska z plánovaného rozšírenia amerického protiraketového štítu na územie strednej a východnej Európy sú absurdné a zmýšľanie Moskvy o tejto otázke je prežitkom z čias studenej vojny, vyhlásila vo štvrtok v nórskom Osle šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová.

"Povedzme si pravdu: predstava, že nejakých desať rakiet a niekoľko radarov vo východnej Európe bude ohrozovať sovietske strategické sily, je úplne absurdná a všetci to vedia. Rusi majú tisícky bojových hlavíc. Názor, že ruské jadrové zastrašovanie sa dá ohroziť zopár raketami, jednoducho nedáva zmysel," povedala Riceová na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní so svojím nórskym rezortným partnerom Jonasom Gahrom Stoerem. Diskusie s Ruskom o tejto otázke by podľa Riceovej mali prebiehať "na reálnom základe, nie na takom, ktorý má pôvod v osemdesiatych rokoch".

Rusko je dlhodobo najväčším kritikom amerického projektu rozširovania protiraketového štítu. Spojené štáty Moskve opakovane zdôrazňujú, že radarová základňa v Českej republike a raketová základňa v Poľsku, ktoré plánujú vybudovať, nebudú namierené proti Rusku, ale proti potenciálne nebezpečným krajinám Blízkeho východu ako napríklad Irán či Sýria. Rusko však trvá na tom, že rozširovanie americkej protiraketovej obrany naštartuje nové preteky v zbrojení, a hrozí odvetnými opatreniami.

NATO dodrží Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách

Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer vo štvrtok zdôraznil, že aliancia bude dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Povedal to potom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vo svojom prejave k národu pohrozil jej jednostranným moratóriom. "NATO prikladá veľkú dôležitosť prijatej Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe a jej ratifikácii," povedal Scheffer novinárom v nórskom hlavnom meste Oslo pred neformálnymi rokovaniami ministrov zahraničia členských krajín aliancie.

Zmluvu podpísali v roku 1990 členské štáty NATO a vtedajšia Varšavská zmluva združujúca krajiny patriace k bývalému sovietskemu bloku s cieľom odstrániť nerovnováhu v konvenčnej výzbroji zmluvných strán. Zmluva obmedzujúca stavy určitých konvenčných zbraní, napríklad tankov, lietadiel alebo delostrelectva, nadobudla platnosť v roku 1992.

"Považujem za zmysluplné, aby Rusko v súvislosti s touto zmluvou vyhlásilo moratórium," povedal Putin počas prejavu o stave národa v Moskve. Rusko má podľa neho zotrvať na jednostrannom moratóriu dovtedy, kým zmluvu neratifikujú "všetci členovia NATO bez výnimky". Za jeden z prejavov nerešpektovania zmluvy označil ruský prezident aj plány na rozšírenie amerického systému protiraketovej obrany o základne v Poľsku a Českej republike.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 404
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 4 268
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 083
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 721
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 198
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 550
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 508
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 306
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 287
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 055

Téma: Vladimir Putin


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.

Neprehliadnite tiež

Svet

Zakvitol, ale neskoro. Zomrel herec Harry Dean Stanton zo Zelenej míle

V hereckom svete prerazil vo veku, kedy sa iní zvyknú o svoje kariéry báť. Nikdy to nebral ako zlyhanie.

Svet

Bitka o Rakku vstúpila do poslednej etapy

Ľudskoprávna organizácia SOHR uviedla, že Sýrske demokratické sily v súčasnosti ovládajú približne 90 percent územia Rakky.

Svet

V Tokiu môžu zomrieť milióny. Ktoré mestá sú najrizikovejšie?

Svetové metropoly ohrozujú nielen zemetrasenia, ale aj vlny tsunami, záplavy a hurikány. V niektorých regiónoch je riziko vyššie.

Svet

Utečenka našla kabelku so 14-tisíc eurami, odovzdala ju berlínskej polícii

Peniaze v metre omylom nechala 78-ročná dôchodkyňa.