Oznámil to dnes hovorca irackej armády.
Rozhodnutiu zmeniť kontroverzný projekt predchádzal príkaz irackého premiéra Núrího al-Malíkího, ktorý v nedeľu nariadil výstavbu múru úplne zastaviť.
Iracký prezident Džalál Talabání sa v stredu pridal k hlasom kritizujúcim plány americkej a irackej armády na vybudovanie bezpečnostného múru, ktorý by ohradil sunnitskú enklávu v Bagdade. "S takými bariérami nesúhlasím, pretože ich nepokladám za nič dobré. Môžeme vytvoriť jemnejšie bariéry," uviedol Talabání vo svojom stanovisku.
Americkí vojaci začali s prácami 10. apríla. Pôvodným úmyslom bolo postaviť päť kilometrov dlhý a 3,5 metra vysoký betónový múr okolo sunnitskej štvrte Azamíja, ktorú z troch strán obklopujú šiitské oblasti.
Obyvatelia štvrte označili výstavbu múru za diskrimináciu a zdvihla sa vlna protestov. Sťažovali sa, že múr ich odizoluje od ostatných obyvateľov hlavného mesta a vyostrí sektárske napätie.
Ako uviedol hovorca bezpečnostnej operácie v Bagdade Kasim Musawí, vojaci dostali od premiéra príkaz nájsť alternatívy na ohradenie štvrte ako ostnatý drôt, pieskové zátarasy a betónové bariéry. "Okamžite sme začali s výkonom premiérovho nariadenia," dodal.
Americký vojenský hovorca, kontraadmirál Mark Fox, deň po Malíkího nariadení vyhlásil, že americká strana vezme do úvahy obavy miestnych obyvateľov a že úprava bariér je na Iračanoch. Ani Fox, ani veľvyslanec USA v Iraku Ryan Crocker však neuviedli, či sa zastavia aj práce na múre.
Azamíja je malá sunnitská enkláva na východnom brehu rieky Tigris. Východný Bagdad je prevažne šiitský, no miestami sa tu vyskytnú aj sunnitské oblasti, ako napríklad neďaleký Fazil - nepokojná bašta sunnitských povstalcov.
O výstavbe múru rozhodla americká strana. Jeho zmyslom je chrániť sunnitov v Azamíji pred útokmi šiitov a súčasne zabrániť sunnitským militantom útočiť na okolité šiitské oblasti.
Autor: zh
