Jeľcin, prvý ruský prezident, ktorý zomrel v pondelok vo veku 76 rokov, mal spurnú povahu, na ktorú mnohí spomínajú spolu s jeho alkoholickými eskapádami častejšie ako na jeho politické výkony. Putin, ktorého druhé volebné obdobie sa končí na budúci rok, si vybudoval imidž triezveho byrokrata so schopnosťou upevňovať kontrolu na sovietsky spôsob. Zatiaľ čo Jeľcin dohliadal na uskutočňovanie chaotických liberálnych reforiem, ktoré boli charakteristické prítomnosťou všemocných oligarchov, Putin presadzoval upevňovanie štátnej kontroly nad hospodárstvom a krotil ruské ekonomické elity.
"Jeľcin bol viac ničiteľ ako tvorca. Zničil totalitarizmus a socializmus. Nebol však dostatočne kreatívny, aby uviedol do chodu trhové hospodárstvo v Rusku," povedal Jevgenij Volk z organizácie Heritage Foundation v Moskve. "S Putinom sa vrátili represívne sovietske politické metódy, ktoré sa za vlády Jeľcina vytratili. V súčasnosti je politická a mediálna moc centralizovaná," povedal Volk.
Aj Západ vníma každého z nich odlišne. Jeľcina považujú za demokratického hrdinu, ktorý ukončil existenciu Sovietskeho zväzu a Putina vnímajú ako reakcionára, ktorý obmedzuje demokratické slobody. Putin, hoci svojho predchodcu nikdy priamo nenapadol, kritizoval spôsob, akým Rusko fungovalo v deväťdesiatych rokoch, najmä v súvislosti s masívnou privatizáciou.
Podľa analytikov nesú štýly vládnutia oboch lídrov aj isté podobnosti, ktoré naznačujú kontinuitu. Niektorí pozorovatelia poukázali na pritvrdenie Jeľcinovej vlády po tom, ako potlačil ruskú parlamentnú opozíciu a poslal pred sídlo parlamentu v roku 1993 tanky. Obaja prezidenti vojensky zasiahli proti separatistom v Čečensku. Niektorí analytici tvrdia, že Putin má v programe rovnaké liberálne politiky, aké mával Jeľcin, ale zmenil spôsob, ako ich dosiahnuť v kontexte značne zmenenej krajiny. "Vladimir Putin pokračuje v demokratizačných politikách Borisa Jeľcina. Jediný rozdiel je, že Putin vládne v čase ekonomického rastu," povedal Boris Kagarlitskij z Inštitútu globalizácie.
