Zomrel ruský exprezident Boris Jeľcin

Vo veku 76 rokov zomrel dnes bývalý ruský prezident Boris Jeľcin, ktorý stál pri páde Sovietskeho zväzu a priviedol krajinu k demokracii a trhovej ekonomike.

Hovorca Kremľa Alexander Smirnov úmrtie Jeľcina potvrdil, neuviedol však príčinu ani žiadne ďalšie podrobnosti. Podľa ruských médií, citujúcich nemenované lekárske zdroje, exprezident zomrel na následky zlyhania srdca.

Hoci Jeľcin doviedol Rusko k demokracii, mnohí obyvatelia krajiny si jeho meno budú spájať s prudkým ekonomickým úpadkom. Obdobie jeho vlády bolo poznačené všadeprítomnou korupciou, hospodárskym poklesom a enormnými politickými a spoločenskými problémami.

Bol prvým demokraticky zvoleným ruským prezidentom

Funkciu šéfa Kremľa zastával v rokoch 1991-99.

Bol kontroverznou osobnosťou. Získal si popularitu vďaka sľubom, že bude bojovať proti korupcii. Napokon sa však ukázal byť neschopný, alebo neochotný, zabrániť vykrádaniu štátneho priemyslu, ktorý sa v chaotických, neprehľadných 90. rokoch minulého storočia dostal do súkromných rúk. Pevne obhajoval slobodu tlače, bol však majstrom v manipulácii s médiami.

Zhromaždil na svojom poste toľko politickej moci, koľko bolo možné, aby sa jej napokon vzdal v dramatickom novoročnom prejave na prelome rokov 1999-2000 v prospech súčasného šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Jeľcinovi sa podarilo odvrátiť pokus o puč v auguste 1991 a 25. decembra toho istého roku došlo k pokojnému rozpadu ZSSR.

Nebol dôsledným reformátorom a nezaujímal sa príliš o bežné každodenné úlohy vlády. Vinu za problémy krajiny takmer vždy zvaľoval na podriadených.

Svoju povesť obhajcu demokracie si poškodil používaním sily pri riešení politických nezhôd, hoci on sám tvrdil, že takéto praktiky sú potrebné, aby sa v krajine udržal poriadok.

V októbri 1993 poslal tanky a vojakov proti ozbrojeným prívržencom tvrdej línie v ruskom parlamente po tom, ako vyvolali násilnosti v moskovských uliciach.

V decembri 1994 začal vojnu proti separatistom v odštiepeneckom Čečensku, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí na životoch a ktorá sa skončila koncom roku 1996 odsunom porazenej a poníženej ruskej armády. Vojnový konflikt nič nevyriešil a na jeseň 1999 došlo k obnoveniu bojov v tejto juhoruskej republike.

Počas posledných rokov vo funkcii prezidenta Jeľcina sužovali zdravotné problémy. Pravidelne sa uťahoval do svojej mimomoskovskej rezidencie a niekedy zostával mimo Kremľa aj niekoľko dní či týždňov.

Jeľcin presadil trhové reformy, vytvoril súkromný sektor a umožnil prílev zahraničných investícií. V oblasti zahraničnej politiky spečatil nezávislosť bývalých satelitných štátov ZSSR a zaslúžil sa o zlepšenie vzťahov so Západom.

Zdráhal sa však výraznejšie zakročiť proti zločinu a korupcii - počínajúc korupciou v jeho administratíve. Ekonomické reformy, ktoré zavádzal, priviedli do chudoby milióny Rusov, ktorým vtedajšia vláda často celé mesiace nevyplácala mzdy a dôchodky.

Počas jeho éry príjem na jedného obyvateľa poklesol o približne 75 percent a populácia krajiny sa - predovšetkým kvôli úpadku v zdravotníctve - znížila o viac než dva milióny.

Jeľcin bol majstrom kremeľských intríg a preferoval pohybovanie sa po politickej šachovnici namiesto dôsledného systematického riešenia ekonomických a sociálnych problémov.

V rokoch 1998 a 1999 odvolal štyrikrát celú vládu. V lete 1998 sa ruská ekonomika dostala do hlbokého úpadku, Jeľcin sa však len zriedka vyjadroval k problémom a nikdy neprišiel s plánmi na ich riešenie.

V oblasti zahraničnej politiky sa usiloval o udržanie Ruska v polohe niekdajšej superveľmoci. Vyzýval na "multipolárny svet" ako spôsob vyrovnania rovnováhy voči narastajúcemu vplyvu Spojených štátov.

Jeľcin sa s predstaviteľmi SR stretol v rokoch 1993 a 1998

Bývalý ruský prezident Boris Jeľcin sa podľa dostupných informácií stretol s najvyššími slovenskými predstaviteľmi oficiálne dvakrát.

Po prvý raz 26. augusta 1993 v Bratislave, keď prezident SR Michal Kováč a ruský prezident Boris Jeľcin podpísali Zmluvu o priateľských vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Ruský prezident sa stretol aj s premiérom Vladimírom Mečiarom a predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom.

Druhé stretnutie prezidenta Jeľcina a predstaviteľov SR sa uskutočnilo o necelých päť rokov neskôr, počas pobytu vládnej delegácie na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom v Ruskej federácii. Hostia zo Slovenska rokovali v dňoch 27. - 28. mája 1998 s najvyššími ruskými predstaviteľmi - prezidentom Borisom Jeľcinom, premiérom Sergejom Kirijenkom a predsedom ruskej Štátnej dumy Gennadijom Selezňovom. Rokovania sa týkali vzájomnej spolupráce oboch krajín z dôrazom na hospodárstvo. Jeľcin vyjadril podporu Vladimírovi Mečiarovi v nasledujúcich voľbách.

Podľa Gašparoviča sa Jeľcin podieľal na demokratizácii Ruska

Boris Jeľcin napriek tomu, že robil aj chyby, patril k politikom, ktorí majú podiel na budovaní Ruskej federácie ako demokratického štátu. Názor slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča tlmočil jeho hovorca Marek Trubač. Dodal, že Gašparoviča dnešná smrť bývalého ruského prezidenta zaskočila a jeho rodine, blízkym ako aj celému Rusku vyjadruje úprimnú sústrasť. Gašparovič sa s Jeľcinom stretol viackrát, naposledy na moskovských oslavách 60. výročia víťazstva nad fašizmom.

Hlbokú ľútosť nad Jeľcinovým úmrtím vyjadril premiér Robert Fico. Exprezident sa podľa Fica významnou mierou podieľal na transformačných procesoch v Ruskej federácii. Informáciu poskytol tlačový odbor Úradu vlády SR. Úprimnú sústrasť v súvislosti s úmrtím bývalého ruského prezidenta vyjadril aj predseda parlamentu Pavol Paška. Podľa predsedu NR SR „svet prišiel o politika, ktorý sa výrazne podieľal na reformnom procese v Ruskej federácii a v zložitom období naznačil cestu k budovaniu ruskej občianskej spoločnosti,“ uvádza sa v informácii, ktorú poskytol agentúre SITA hovorca Jozef Plško.

Biely dom v pondelok označil zosnulého bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina za "historickú postavu" a vyjadril jeho vdove, príbuzným a celému Rusku sústrasť. "Bol historickou postavou v čase veľkej zmeny a výzvy pre Rusko. Vyjadrujeme našu sústrasť s jeho úmrtím pani Jeľcinovej, ich rodine a všetkým obyvateľom Ruska," povedal hovorca americkej rady národnej bezpečnosti Gordon Johndroe.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že zosnulý ruský exprezident bol bojovníkom za demokraciu a slobodu a skutočným priateľom Nemecka.

"Na to, ako sa zaslúžil o rozvoj vzťahov medzi oboma našimi štátmi, sa nikdy nezabudne," uviedla v kondolenčnom telegrame zaslanom Putinovi a členom Jeľcinovej rodiny.

Bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl označil Jeľcina za "veľkého štátnika", ktorého "zásluhy na upevňovaní rusko-nemeckých vzťahov a svetového mieru nemožno podceňovať". Kohl podľa vlastných slov považoval Jeľcina za svojho osobného priateľa.

Podľa britského premiéra Tonyho Blaira bol Jeľcin "pozoruhodným človekom, ktorý chápal dôležitosť demokratických a hospodárskych reforiem, obhajoval tieto reformy a zohrával mimoriadne dôležitú úlohu v kľúčovom období ruskej histórie".

Podľa predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa sa na Jeľcina bude spomínať ako na politika, ktorý zabránil "štátnemu prevratu zameranému na znovunastolenie diktátorského režimu v Rusku".

Francúzsky prezident Jacques Chirac označil Jeľcina za "vrelého" priateľa, s ktorým sa vždy rád stretol. "Jeho krajania a celý svet si prezidenta Jeľcina zapamätajú ako muža, ktorý... umožnil, aby zvíťazila sloboda a Rusko sa vydalo na cestu demokracie," napísal Chirac v liste Jeľcinovej manželke Naine.

Poľský prezident Lech Kaczynski v kondolenčnom telegrame zaslanom Putinovi uviedol, že Poliakov zarmútila správa o Jeľcinovom úmrtí. Rusko, Európa a celý svet stratili výnimočného politika. Jeľcin podľa Kaczynského nastavil novú úroveň poľsko-ruských vzťahov.

Kondolenčný telegram zaslal Putinovi a Jeľcinovej rodine aj srbský prezident Boris Tadič.

Podľa Vytautasa Landsbergisa, prvého prezidenta Litvy po tom, ako táto bývalá sovietska republika získala nezávislosť od ZSSR, bol Jeľcin "slušný človek, ktorý neznášal politické intrigy".

"Jeho nástup na post ruského prezidenta bol veľkým pozitívom pre pobaltské štáty. Bolo to Jeľcinovo Rusko, ktoré uznalo nezávislosť Litvy podpisom bilaterálnej dohody v lete 1991. Obraňoval nás tiež, keď Gorbačov nechal sovietskych vojakov vtrhnúť do budov vo Vilniuse," uviedol Landsbergis.

Podľa fínskej prezidentky Tarje Halonenovej Jeľcin zohral kľúčovú rolu v demokratickom vývoji v Rusku. Za obhajcu demokratického Ruska Jeľcina označil aj dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen.

V úplne odlišnom duchu sa nesie reakcia na Jeľcinovu smrť na internetovej stránke čečenských separatistov. Konštatuje sa tam, že čečenská vláda zaradila Jeľcina na zoznam vojnových zločincov. "Je hľadaný kvôli spáchaniu zločinov proti ľudskosti," píše sa na stránke www.kavkazcenter.org .

Podľa Berezovského bol Jeľcin najväčší reformátor Ruska

Boris Berezovskij, ruský miliardár, ktorý žije v exile v Británii, po správe o smrti bývalého prezidenta Ruska Borisa Jeľcina povedal, že to bol "najväčší reformátor" krajiny. "Je to naozaj, naozaj strašné. Chcem povedať, že tento muž bol mojím učiteľom a Rusko stráca svojho najväčšieho reformátora," povedal v pondelok v telefonickom rozhovore pre tlačovú agentúru AFP. "Pomohol miliónom a miliónom Rusov, aby sa stali slobodnými, vrátane mňa. Pomohol mi porozumieť, čo je sloboda v porovnaní s otroctvom. Dnes som v Londýne a nikdy som nepochyboval o voľbe v prospech slobody." "Bol rozhodne ojedinelý, bol mužom na vrchole dejín Ruska."

Berezovskij mal k Jeľcinovi blízko. K majetku prišiel počas privatizácie po páde komunizmu. V roku 2000 utiekol do Británie, kde mu v roku 2003 udelili politický azyl. Tento kritik vlády prezidenta Vladimira Putina odvtedy úspešne odoláva žiadostiam Moskvy o jeho vydanie.

Jeľcinov bývalý poradca Alexander Nekrasov povedal: "Domnievam sa, že sa na neho bude vždy spomínať ako na človeka, ktorý porazil komunizmus." Pokus o štátny prevrat v Moskve v roku 1991 posilnil Jeľcinovo postavenie a bol umieračikom vlády jednej strany. "Toto je jeho odkaz," povedal Nekrasov pre britskú televíznu stanicu Sky News. "Veci sa pre Jeľcina vyvíjali veľmi zle po jeho volebnom víťazstve v roku 1996, povedal Nekrasov pre Sky News. "Mnohí využívali jeho postavenie na získanie obrovského bohatstva. Jeľcin bol chorý a niekedy slabý a tiež, nezatajujme to, veľa pil. Bolo to obdobie, keď pravdepodobne mal odstúpiť. Ale záujmové skupiny v jeho okolí nechceli, aby odišiel. Išlo o veľa peňazí."

Jeľcinov pohreb bude v stredu v Moskve

Pohreb bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý zomrel v pondelok vo veku 76 rokov, bude v stredu v Moskve. Na stredu vyhlásili zároveň v Rusku deň národného smútku. Informoval o tom Kremeľ. Ruská vláda predtým uviedla, že o mieste a dátume pohrebu rozhodne Jeľcinova rodina.

Terajší ruský prezident Vladimir Putin svojho zosnulého predchodcu ocenil ako človeka, ktorý stál pri zrode "nového demokratického Ruska." "Boris Nikolajevič zomrel. Bol prvým ruským prezidentom. S týmto označením navždy vstúpil do dejín krajiny a celého sveta," uviedol Putin vo vyhlásení. "Odišiel človek, vďaka ktorému sa začala nová epocha. Zrodilo sa nové demokratické Rusko, slobodný štát otvorený svetu. Štát, v ktorom moc naozaj patrí ľudu," uviedol Putin. "Vďaka pevnej vôli Borisa Jeľcina a jeho priamej iniciatíve vznikla nová ústava, ktorá vyhlásila za najvyššiu hodnotu ľudské práva. Ľudu to otvorilo šancu na slobodné vyjadrovanie myšlienok, na slobodnú voľbu vlády krajiny a na realizáciu jeho tvorivých a pracovných plánov. Táto ústava po prvýkrát umožnila začiatok budovania reálnej a efektívnej federácie," uviedol Putin. "Urobíme všetko, aby pamiatka Borisa Nikolajeviča Jeľcina, jeho ušľachtilé myšlienky a jeho výzva "opatrujte Rusko" nám vždy slúžili ako morálne a politické pravidlo.

Profil zosnulého exprezidenta

Boris Nikolajevič Jeľcin sa narodil 1. februára 1931 v dedine Butka vo Sverdlovskej oblasti. V rokoch 1949-55 študoval na Uralskom polytechnickom inštitúte vo Sverdlovsku (dnešný Jekaterinburg), kde sa vyučil za stavebného inžiniera.

V roku 1961 vstúpil do KSSZ a o dva roky neskôr sa stal riaditeľom stavebného kombinátu. V rokoch 1968-87 pôsobil v aparáte KSSZ, kde bol postupne vedúcim oddelenia, tajomníkom pre stavebníctvo a v období rokov 1976-85 prvým tajomníkom Sverdlovského oblastného výboru KSSZ. Vtedy sa spoznal s Michailom Gorbačovom, ktorý ho po svojom nástupe k moci v roku 1985 zavolal do Moskvy.

V apríli 1985 Jeľcina vymenovali za vedúceho Oddelenia stavebníctva ÚV KSSZ, v lete zvolili za tajomníka ÚV KSSZ a v decembri toho istého roku za prvého tajomníka Moskovského mestského výboru KSSZ, ktorým bol do novembra 1987.

V rokoch 1986-88 bol kandidátom Politického byra ÚV KSSZ. Pre nesúhlas so spomaľovaním zásadných reforiem a najmä ostrú kritiku straníckeho aparátu ho v roku 1987 presunuli do funkcie prvého námestníka predsedu Štátneho výboru ZSSR pre stavebníctvo, ktorú zastával do roku 1989.

V marci roku 1989, napriek veľkej kampani proti nemu, zvolili Jeľcina za ľudového poslanca ZSSR za Moskvu, na Zjazde ľudových zástupcov ZSSR sa stal poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR a predsedom Výboru najvyššieho sovietu ZSSR pre stavebníctvo a architektúru. V roku 1990 ho zvolili za ľudového poslanca RSFSR (Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky) a na 1. zjazde poslancov RSFSR (22. mája 1990) za predsedu Najvyššieho sovietu RSFSR.

V prvých slobodných prezidentských voľbách v RSFSR 12. júna 1991 zvíťazil Jeľcin už v prvom kole. Hoci jeho nezhody s vtedajším sovietskym prezidentom Gorbačovom pokračovali, podieľal sa v auguste 1991 na zlikvidovaní pokusu o puč a pomohol prezidentovi ZSSR vrátiť sa do Kremľa. Čoskoro zakázal v Rusku činnosť KSSZ. Opätovne sa začali konflikty s Gorbačovom a v decembri Jeľcin inicioval vznik Spoločenstva nezávislých štátov, čo bol koniec ZSSR a Gorbačova ako prezidenta.

Jeľcin na jeseň 1993 rozpustil Zjazd ľudových poslancov (parlament), zrušil platnosť ústavy a pozastavil činnosť ústavného súdu. Nová ústava z 12. decembra 1993 definuje prezidenta ako hlavu štátu a šéfa výkonnej moci.

Napriek vojenskému riešeniu krízy v Čečensku a jej potlačeniu federálnymi ruskými vojskami v januári 1995, sa Jeľcin vyslovil proti vojenskej intervencii NATO proti Srbom v Bosne a váhal nad dodržaním sankcií OSN proti Srbsku. Takisto nebol zástancom rozširovania NATO na Východ.

Vo februári 1996 sa Rusko stalo 39. členom Rady Európy a v máji Jeľcin spolu s americkým prezidentom Billom Clintonom podpísal historickú dohodu o spolupráci NATO a Ruska.

V prezidentských voľbách v roku 1996 vyhral Jeľcin až v druhom kole, do ktorého postúpil spolu s Gennadijom Ziuganovom. Jeho druhé funkčné obdobie sa začalo 9. augusta 1996.

Jeľcina sprevádzali aj zdravotné problémy. V apríli 1990 podstúpil prvú operáciu chrbtice po núdzovom pristátí lietadla v Španielsku. Ďalšia nasledovala v septembri 1993. V roku 1994 mu operovali nosovú priehradku. Trpel aj mnohými srdcovými slabosťami, ktoré vyústili do päťhodinovej operácie v novembri 1996. Štátna duma však odmietla jeho zosadenie zo zdravotných dôvodov. Až po ďalšom zhoršení zdravotného stavu - obojstrannom zápale pľúc, ochorení dýchacích ciest, bolestiach hrdla a hlasiviek - rozhodol ruský ústavný súd v roku 1998, že sa nemôže po tretí raz uchádzať o prezidentské kreslo.

Celé Jeľcinovo funkčné obdobie sprevádzali fámy o jeho problémoch s alkoholom. Zlepšovať imidž mu pomáhala jeho dcéra Taťjana ako neoficiálna poradkyňa. Na Silvestra 1999 Jeľcin prekvapujúco odovzdal svoje právomoci premiérovi Vladimirovi Putinovi.

Posledné roky života strávil Jeľcin v štátnej rezidencii, tzv. dači, západne od Moskvy spolu s manželkou Nainou. Dostával prezidentský dôchodok, mal i ďalšie privilégiá. Príjmy mal aj z pamätí - napísal tri knihy, ktoré vyšli v 60 krajinách. Jeľcin mal okrem Taťjany ešte jednu dcéru Jelenu.

Chronológi jeho najvážnejších ochorení.

1987

November: Niekoľkotýždňová hospitalizácii pre problémy so srdcom.

1990

Marec: Problémy so srdcom počas zasadnutia ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu tesne po zvolení za člena parlamentu.

Apríl: Operácia vyskočenej platničky v Barcelone.

1991

18. septembra: Menšie problémy so srdcom po úspešnom potlačení puču proti Michailovi Gorbačovovi.

1994

Február: V čase bosnianskej krízy bol pre "nachladnutie" dva týždne mimo Moskvy.

September: Počas zastávky v Írsku "nemohol" vystúpiť z lietadla a nechal írskeho premiéra čakať na letisku. Predstavitelia Ruska oznámili, že Jeľcin sa "nezobudil". Jeho niekdajší osobný strážca Alexander Koržakov povedal, že Jeľcin mal problémy so srdcom.

December: Jeľcina na 10 dní hospitalizovali. Údajne podstúpil operáciu nosa v čase, keď ruské vojská vstúpili do Čečenska.

1995

10. júla: Dvojtýždňová hospitalizácia po miernom infarkte.

26. októbra: Opakovaná hospitalizácia (celý mesiac) pre problémy krvného obehu a srdca.

1996

27. júna: Jeľcin zrušil kampaň pred druhým kolom prezidentských volieb údajne pre "stratu hlasu" a únavu. Neskôr sa ukázalo, že mal ďalší infarkt.

5. novembra: Počas sedemhodinovej operácii mu lekári urobili štvornásobný bypas.

1997

8. januára: Hospitalizovaný do 20. januára pre obojstranný zápal pľúc.

10. decembra: Hospitalizovaný na dva týždne pre vírusovú infekciu.

1998

13. marca: Kremeľ oznámil, že Jeľcin má dýchacie problémy.