Vo Francúzsku sa v nedeľu ráno začali prezidentské voľby, v ktorých rozhodovalo viac ako 43 miliónov oprávnených voličov, z nich necelých až 900.000 volilo v sobotu v zámorských teritóriách. Po emocionálnom boji kandidátov sa o 20.00 h SELČ uzavrelo 64.000 volebných miestností.
Nový prezident vystrieda po dvanástich rokoch v úrade Jacqua Chiraca. Musí oživiť obrovskú, ale ochabnutú ekonomiku, a medzi inými problémami i integrovať mladých moslimov.
Prvý raz mohla časť voličov vo Francúzsku voliť pomocou volebných automatov, prvý raz sa voľby v zámorských teritóriách krajiny uskutočnili o deň skôr a prvý raz v histórii Francúzska by sa do Elyzejského paláca mohla dostať žena.
V prvom kole prezidentských volieb vedú pravicový kandidát Nicolas Sarkozy a socialistka Ségolene Royalová .
Keďže ani jeden z kandidátov nezískal viac než 50 % hlasov, Royalová a Sarkozy sa znova stretnú v druhom kole prezidentských volieb v nedeľu 6. mája.
Oficiálne výsledky:
Nicolas Sarkozy | Zväz pre ľudové hnutie | 31.11 % |
Segolene Royalová | Socialistická strana | 25.84 % |
Francois Bayrou | Zväz pre Francúzsku demokraciu | 18.55 % |
Jean-Marie Le Pen | Národný front | 10.51 % |
Olivier Besancenot | Revolučná komunistická liga | 4.11 % |
Philippe de Villiers | Hnutie pre Francúzsko | 2.24 % |
Marie-George Buffetová | Francúzska komunistická strana | 1.94 % |
Dominique Voynetová | Strana Zelených | 1.57 % |
Arlette Laguillerová | Robotnícky boj | 1.34 % |
Jose Bove | farmársky aktivista | 1.32 % |
Frédéric Nihous | Strana lovcov, rybolovu, prírody a tradícií | 1.15 % |
Gérard Schivardi | Strana pracujúcich | 0.34 % |
Výsledky z počtu sčítaných hlasov: 43 651 589 = 100 % registrovaných hlasov
Volebná účasť 84,60 %
Neplatné hlasy 1,22 %
Platné hlasy 83,38 %
Čas sčítania hlasov 1:20
Francúzske médiá sa vystavujú pokute do výšky 75 000 eur v prípade, že by zverejnili prvé informácie o výsledkoch pred 20. hodinou, keď sa uzatvárajú volebné miestnosti. Zahraničné média pred voľbami vyhlásili, že sa týmto opatrením necítia byť viazané. Inštitút IPSOS tiež predpovedá, že volebná účasť by mohla dosiahnuť 87 percent.
Voľbu hlavy štátu sprevádzala okrem viacerých incidentov doteraz nečakane aj vysoká účasť. Do 17. hodiny odovzdali svoj hlas v prvom kole francúzskych prezidentských volieb tri štvrtiny voličov. Tri hodiny pred ukončením hlasovania dosiahla volebná účasť 74 percent, uviedlo ministerstvo vnútra.
Doterajšia volebná účasť je najvyššia od roku 1981, keď sa stal prezidentom Francois Mitterand. Podľa agentúr môže dosiahnuť až 85%.
V druhom kole prezidentských volieb by zvíťazil Sarkozy
Kandidát pravice Nicolas Sarkozy by vyhral i druhé kolo prezidentských volieb. Vyplýva to z telefonického prieskumu, ktorý agentúra IPSOS uskutočnila iba pár hodín po zverejnení odhadov výsledku prvého kola volieb. V telefonickom prieskume, na ktorom sa zúčastnilo viac tisíc respondentov, Sarkozy získal 54-percentnú podporu a socialistku Ségolene Royalovú by volilo 46 percent opýtaných. Z prieskumu tiež vyplynulo, že 88 percent opýtaných je rozhodnutých, koho bude v deň druhého kola volieb voliť.
"Volím pokojne," povedal kandidát Sarkozy, ktorý odvolil v Neuilly-Sur-Seine, západne od Paríža. Keď odhlasoval, vyzval ľudí, aby prišli k urnám, nakoľko si nie je istý, či sa mu podarí dostať do druhého kola volieb. Dodal, že za dôležitú považuje vysokú volebnú účasť, a preto je to "skvelý moment" francúzskej demokracie. Ľavicová kandidátka Ségolene Royalová prisľúbila spravodlivejšiu spoločnosť, ak sa stane prezidentkou a centrista Francois Bayrou povedal, že by spojil ľavicu a pravicu do vlády národnej jednoty.
Sarkozy vyzval v nedeľu „všetkých Francúzov dobrej vôle,“ aby ho prišli podporiť v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční 6. mája. Extrémista Jean-Marie Le Pen priznal „chybu odhadu“ a vyhlásil, že 1. mája zverejní odporučenie svojim voličom, komu majú dať hlas. Podľa šéfa socialistickej strany Francoisa Hollanda otvára postup Ségole Royalovej do druhého kola „cestu k víťazstvu“. Komunistka Marie George Buffetová vyzvala svojich voličov, aby podporili Royalovú. K výsledkom prvého kola sa zatiaľ nevyjadril centrista Francois Bayrou, ktorého prieskumy verejnej mienky považovali za jedného z favoritov.
Ak Sarkozy vyhrá, "ľudia sa tu zbláznia"
V chudobnom parížskom predmestí Clichy-Sous-Bois, ktoré sa stalo známym kvôli násilnostiam a nepokojom v roku 2005, dnes mnohí voliči dali hlas Ségoléne Royalovej.
Ženy zahalené závojmi, ľudia čiernej pleti a moslimovia nezabudli bývalému ministrovi vnútra Nicolasovi Sarkozymu, ktorý v poslednom, piatkovom prieskume viedol o jedno percento, ostré výroky na adresu rasovo zmiešaných štvrtí.
Mladistvých z týchto štvrtí nazval "vagabundmi a spodinou" a prejavil tvrdú ruku pri potláčaní nepokojov. Mnohí z voličov sa vyjadrili, že ho "chcú pomôcť zablokovať".
"Nepokoje priviedli mladých ľudí k tomu, aby išli voliť," povedala 19-ročná Iman Sadkiová, zahalená v bielom závoji rovnako ako jej v Maroku narodená matka. Podľa jej slov možno predtým mladí záujem neprejavili, ale zmenilo sa to.
Záujem o voľby je vysoký aj medzi voličmi, ktorí sú druhou a treťou generáciou imigrantov.
Mnohí sú moslimovia z bývalých kolónií Francúzska v severnej Afrike, desaťročia trpia diskrimináciou a chcú ovplyvniť volebný výsledok. Prvovolička Fatma Celiková povedala, že ak Sarkozy vyhrá, tak "ľudia sa tu zbláznia".
Najmä starší ľudia mali problémy pri používaní volebných automatov
Po prvý raz mali Francúzi možnosť voliť v prezidentských voľbách pomocou volebných automatov, čo sa nezaobišlo bez počiatočných problémov.
Automaty sa dali použiť iba v 82 okrskoch, no najmä pre starších ľudí predstavovali "enormné problémy". Vo volebných obvodoch v parížskom predmestí Issy-les-Moulineaux a v Courbevoie stáli voliči v hodinových radoch, pretože každý potreboval čas na zvládnutie automatu.
V meste Reims sa začali voľby kvôli technickému problému s automatmi s oneskorením. Celkovo môže prostredníctvom automatov odvoliť zhruba milión ľudí.
Babička zomrela pri voľbách, svoj hlas už dať nestihla
V západofrancúzskom meste Saint Nazaire na atlantickom pobreží v nedeľu vo volebnej miestnosti zomrela 93-ročná Francúzska. Babička skonala za plentou a nestihla už dať hlas budúcemu francúzskemu prezidentovi. Predstavitelia volebnej komisie na krátky čas uzavreli volebnú miestnosť, pokiaľ pre jej telo neprišla pohrebná služba.
Voľby sprevádzali násilné incidenty
Voľby najvyššej hlavy štátu sprevádzali najmenej dva násilné útoky na Korzike, ktoré boli v réžii miestnych separatistov. V noci na nedeľu v blízkosti miestneho daňového úradu vybuchla nálož a pri incidente sa poranil 22-ročný mladík. Explózia nespôsobila väčšie škody, oznámila polícia.
V desiatich volebných miestnostiach v juhofrancúzskom prístavnom meste Marseille mohli odvoliť oprávnení voliči až s dvojhodinovým oneskoreným. Neznámi páchatelia tu totižto do zámok dverí v noci napchali ihly a zámky aj zalepili. radnica musela prizvať na pomoc špecialistov, aby odstránili kazy. Volebné miestnosti napokon otvorili s necelým dvojhodinovým oneskorením o 09.45 h. Predstavitelia mesta podali žalobu na neznámeho páchateľa.
V sobotu zase približne 100 zamaskovaných mladíkov v Ajaccio niekoľko hodín páchalo na uliciach výtržnosti a napádalo príslušníkov polície. Päť policajtov sa zranilo. Počet zatknutých nie je známy.
Bayrou vstúpil do politiky pomerne mladý
Kandidát Zväzu pre Francúzsku demokraciu.
Študoval na Univerzite Bordeaux III. klasické humanitné vedy. Štúdiá ukončil ako 23-ročný. Začal vyučovať v meste Pau a keď jeho otec zomrel na následky pracovného úrazu, pomáhal matke popri pedagogickej práci udržiavať statok. Až do vstupu do politiky sa venoval pedagogickej práci.
Veriaci Bayrou prišiel do politiky mladý. Ako 30-ročný sa v roku 1982 stal generálnym radcom. Za poslanca regiónu Pyrénées-Atlantiques bol zvolený ako 34-ročný, do ministerského kresla zasadol ako 41-ročný. V roku 1994 sa stal predsedom Stredu sociálnych demokratov (CDS) s cieľom stelesniť modernosť a obnovu centristického prúdu v domácej francúzskej i európskej politike. V tom období počas štyroch rokov (1993-97) zastával funkciu ministra štátneho školstva vo vláde Edouarda Balladura. "Bol to čas, keď som veril, že človek môže zmeniť veci znútra," uviedol nedávno. Od roku 1998 je predsedom centristického UDF.
Je presvedčený zástanca Európskej únie, v rokoch 1999-2002 bol poslancom Európskeho parlamentu, v roku 2002 bol opätovne zvolený za europoslanca.
Ako uvádza na svojej internetovej stránke televízna stanica France2, Bayrou odmieta "kultúru peňazí" a "nadchýňanie sa americkým vzorom", čo je nepriama kritika jeho politického súpera Nicolasa Sarkozyho.
Bayrou trávi voľný čas na vidieku v Borderes. Od detstva veľa číta, príklad našiel doma. V súčasnosti stále má so sebou prenosný počítač, dve hodiny denne surfuje na internete. (Celý profil Francois Bayroua nájdete tu )
Royalová mala za spolužiakov mnohých súčasných politikov
Prezidentská kandidátka Socialistickej strany.
Po roku 1980 Royalová pracovala v Paríži ako sudkyňa. Spolu s Francoisom Hollandom ju našiel Jacques Attali, ktorý chcel posilniť predvolebný tím kandidáta Francoisa Mitterranda. Po jeho víťazstve v prezidentských voľbách v roku 1981 sa Royalová stala Mitterrandovou poradkyňou v Elyzejskom paláci.
V roku 1988 kandidovala v parlamentných voľbách a za lokalitu Deux-Sevres bola opakovane zvolená za poslankyňu až do roku 1993, ktorý bol pre ľavicu z volebného pohľadu katastrofálny.
Ministerkou životného prostredia sa stala v apríli 1992, keď bola v piatom mesiaci tehotenstva. Zaviedla akciu deň bez auta a 4. mája toho roku dala zbúrať ilegálnu stavbu. V auguste bojovala za odvoz zdravotníckeho odpadu späť do Nemecka.
Vo vláde Lionela Jospina a v čase prezidentského mandátu Chiraca v roku 1997 sa znova dostala k ministerským funkciám - najskôr v rezorte školstva pod vedením Clauda Allegra. V roku 1998 presadila zákon proti šikanovaniu na školách a proti vydieraniu. Odhodlala sa brániť práva dieťaťa a chrániť ho v každom školskom zariadení pred akýmikoľvek formami násilia.
Ministerstvo pre rodinu riadila od 27. marca 2000 do 5. mája 2002, v rámci svojej pôsobnosti zreformovala anonymnú formu pôrodu, zaviedla tiež 11-dňovú otcovskú dovolenku.
V roku 2004 bola zvolená za predsedníčku regiónu Poitou-Charente, baštu vtedajšieho predsedu vlády Jeana-Pierra Raffarina. O rok neskôr sa zasadzovala za kladné hlasovanie za návrh ústavného zákona Európskej únie vo francúzskom referende. Výsledok referenda bol však negatívny. Vzhľadom na rastúce preferencie sa v roku 2006 rozhodla kandidovať v primárkach PS a 16. novembra ju členovia strany zvolili za oficiálnu kandidátku v prezidentských voľbách 2007. (Celý profil Ségolene Royalovej nájdete tu )
Le Pen sa piatykrát uchádza o Elyzejský palác
Kandidát Národného frontu (FN) Jean-Marie Le Pen (78) patrí medzi veteránov spomedzi uchádzačov o prezidentský úrad. O Elyzejský palác sa uchádza piatykrát a chce zasadiť odvetu politickému systému, ktorý ho vytláčal na okraj politického diania.
Bol veľkým prekvapením prezidentských volieb spred piatich rokov, keď 21. apríla 2002 v prvom kole vyradil vtedajšieho premiéra a kandidáta socialistov Lionela Jospina. Úspech očakáva aj teraz, pričom už neraz v médiách povedal, že "len postup do druhého kola mu nestačí". Zo svojich názorov nič nezmenil, neraz podotýka, že plynúci čas a fakty mu dávajú za pravdu.
Mnohí si ešte pamätajú jeho vyjadrenia o tom, že "plynové komory boli len maličkosťami v dejinách druhej svetovej vojny", v minulosti sa zmieňoval aj o "nerovnosti rás" i o tom, že "nacistická okupácia nebola až natoľko nehumánna", pripomenula na svojej stránke TV stanica France2. "Jediné, čo Le Pen skutočne ľutuje, je, že v roku 1965 nekandidoval v prezidentských voľbách".
O prezidentský úrad sa usiloval v rokoch 1974 (získal 0,74 percenta hlasov), 1988 (14,38 percenta hlasov), 1995 (15 percent hlasov), 2002 (16,86 percenta v prvom a 17,94 percenta v druhom kole volieb) a teraz v roku 2007. (Celý profil Jean-Marie Le Pena nájdete tu )
Sarkozy sa relatívne skoro začal angažovať v politickom živote
Kandidát Zväzu pre ľudové hnutie.
Nicolas Sarkozy sa pomerne skoro začal angažovať v gaullistickom hnutí - ako 19-ročný v Neuilly sa už uchádzal o vstup do gaullistickej strany. V roku 1974 lepil plagáty v prezidentskej kampani Jaqua Chabana-Delmasa (7. marec 1915 - 10. november 2000). Súčasne s politickými aktivitami sa venoval aj štúdiu práva v Nanterre. Po ich ukončení vykonával advokátsku prax v Neuilly.
Sarkozy sa znovu dostal do politického popredia v roku 2002, keď sa v prezidentských voľbách postavil na stranu Chiraca. Ten 21. apríla zvíťazil.
V roku 2002 sa Sarkozy dostal do vlády Jeana-Pierra Raffarina ako minister vnútra a za prioritu vyhlásil boj proti nedostatočnej úrovni bezpečnosti. O dva roky neskôr sa stal ministrom hospodárstva a financií v tretej Raffarinovej vláde. Obhajoval zníženie daní a pakt stability v súlade s Maastrichtskými kritériami.
Po neúspešnom referende o návrhu euroústavy v roku 2005 a po demisii Raffarinovej vlády, znova dostal ministerskú priležitosť na čele rezortu vnútra v kabinete Dominiqua de Villepin.
V roku 2006 opakovane zdôrazňoval, že prioritou je bezpečnosť, v rámci čoho predkladal nové návrhy zákonov, medzi nimi aj návrh zákona o imigrácii. Prišiel s pojmom "výberovej imigrácie", čo vyvolalo nevôľu, napríklad aj v Afrike. (Celý profil Nicolasa Sarkozyho nájdete tu )Autor: zh