mája. Zaregistrovaných 44,5 milióna voličov môže dať hlas jednému z 12 kandidátov.
TASR prináša pri tejto príležitosti v abecednom poradí profily štyroch vedúcich uchádzačov o Elyzejský palác:
Kandidát Zväzu pre Francúzsku demokraciu (UDF) Francois Bayrou už kandidoval na úrad prezidenta krajiny v roku 2002. Získal vtedy 6,84 percenta hlasov.
Po vtedajšom kole - v druhom vyhral Jacques Chirac oproti Jeanovi-Mariemu Le Penovi, keď za pravicového kandidáta hlasovali aj mnohí ľavičiari - Bayrou odmietol vstúpiť do novozaloženej prezidentskej strany Zväz za prezidentskú väčšinu (neskôr premenovaný na Zväz za ľudové hnutie, UMP), ako to urobili mnohí najliberálnejší členovia UDF a početní stúpenci Chiraca v ďalších pravicových stranách. Od tohto času Bayrou neustále zdôrazňoval rozdiel medzi UDF a UMP. Napríklad, v roku 2006 odmietol hlasovať za pripravený návrh zákona o štátnom rozpočte.
Francois Bayrou sa narodil 25. mája 1951 v dedine Borderes medzi mestami Pau a Lourdes. Jeho rodičia Calixte Bayrou a Emma Sarthouová sa venovali poľnohospodárstvu.
Od 20 rokov je ženatý s Elisabeth - má s ňou šesť detí a už päť vnúčat.
Študoval na Univerzite Bordeaux III. klasické humanitné vedy. Štúdiá ukončil ako 23-ročný. Začal vyučovať v meste Pau a keď jeho otec zomrel na následky pracovného úrazu, pomáhal matke popri pedagogickej práci udržiavať statok. Až do vstupu do politiky sa venoval pedagogickej práci.
Veriaci Bayrou prišiel do politiky mladý. Ako 30-ročný sa v roku 1982 stal generálnym radcom. Za poslanca regiónu Pyrénées-Atlantiques bol zvolený ako 34-ročný, do ministerského kresla zasadol ako 41-ročný. V roku 1994 sa stal predsedom Stredu sociálnych demokratov (CDS) s cieľom stelesniť modernosť a obnovu centristického prúdu v domácej francúzskej i európskej politike. V tom období počas štyroch rokov (1993-97) zastával funkciu ministra štátneho školstva vo vláde Edouarda Balladura. "Bol to čas, keď som veril, že človek môže zmeniť veci znútra," uviedol nedávno. Od roku 1998 je predsedom centristického UDF.
Je presvedčený zástanca Európskej únie, v rokoch 1999-2002 bol poslancom Európskeho parlamentu, v roku 2002 bol opätovne zvolený za europoslanca.
Je autorom politických aj historických kníh, z nich veľký úspech mala životopisná publikácia o Henrichovi IV. Vďaka publikačnej činnosti získal prostriedky, ktoré vložil do chovu koní, čo mu opäť pomohlo k financiám z iných ako politických či k nim blízkych kruhov.
Ako uvádza na svojej internetovej stránke televízna stanica France2, Bayrou odmieta "kultúru peňazí" a "nadchýňanie sa americkým vzorom", čo je nepriama kritika jeho politického súpera Nicolasa Sarkozyho.
Bayrou trávi voľný čas na vidieku v Borderes. Od detstva veľa číta, príklad našiel doma. V súčasnosti stále má so sebou prenosný počítač, dve hodiny denne surfuje na internete.
12 roi žab
