Paríž 19. apríla (TASR) - Veľa obyvateľov Paríža má zmätok v tom, koho voliť v nadchádzajúcich nedeľných prezidentských voľbách. Staré plagáty z minulých volebných kampaní, ktoré sa záhadne zjavili v uliciach francúzskeho hlavného mesta, situáciu tiež práve nezlepšujú.
Tri dni pred prvým kolom volieb sa z plagátov usmievajú víťazi i porazení, vrátane bývalého prezidenta Francoisa Mitteranda, ktorý zomrel v roku 1996.
Arthur Deleu (38), ktorý pracuje ako scénograf, našiel staré plagáty v zberateľských obchodoch, rozmnožil ich a je zodpovedný za to, že ľudia teraz venujú plagátom oveľa väčšiu pozornosť.
"Začalo to ako žart a niečo absurdné, ale ako vo všetkých absurditách, aj za týmto treba hľadať niečo viac," vyhlásil pre agentúru Reuters.
"Sme apolitickí a bez straníckej príslušnosti, čiže sme spravodliví v rozdeľovaní plagátov. Len nenalepujeme Jeana Marie Le Pena, pretože je príliš jednoduchým terčom zábavy," dodal Deleu, ktorý začal v pondelok nalepovať plagáty spolu s desiatkou priateľov.
Francúzi, ale ani Le Pen, nezabudli na 21. apríl spred piatich rokov
Francúzi v jednom z predvolebných prieskumov verejnej mienky preukázali, že majú dobrú pamäť a dobre si spomínajú na 21. apríl 2002. V prieskume pre denník Libération 78 percent respondentov konštatovalo, že prípadný postup predsedu Národného frontu (FN) Jeana-Marieho Le Pena do druhého kola v nadchádzajúcich prezidentských voľbách bude zlým znakom pre demokraciu.
Ako ďalej informoval denník Libération, Francúzi si pamätajú dátum 21. apríl 2002, keď Le Pen v prvom kole prezidentských volieb vyradil vtedajšieho predsedu vlády a kandidáta Socialistickej strany (PS) Lionela Jospina a postúpil do kola druhého. Po piatich rokoch perspektíva "nového 21. apríla" nahlodáva veľkú časť voličskej základne. Kým 78 percent respondentov uviedlo, že postup Le Pena do druhého kola by bolo zlou vecou pre imidž Francúzska vo svete, ďalších 70 percent vyhlásilo, že by to bolo zlé pre ich osobnú situáciu a ďalších 70 percent označilo tento variant za zlý pre demokraciu.
Aj absenciu predstaviteľky ľavice Ségoléne Royalovej (PS) v druhom kole by Francúzi považovali za katastrofu. Podľa 61 percent opýtaných by šlo o vážnu udalosť pre demokraciu, 77 percent by to pokladalo za zlú vec pre ľavicu ako takú.
Len 13 percent anketovaných si myslí, že by postup Le Pena do druhého kola volieb ovplyvnil imidž Francúzska v zahraničí, ďalších 22 percent by takú situáciu považovalo za dobrú vec pre demokraciu. Pred nedeľňajším prvým kolom to bol posledný prieskum verejnej mienky, ktorý si dal denník Libération vypracovať od spoločnosti LH2.
Na "druhý 21. apríl" myslí aj samotný Le Pen. Ako povedal v rozhovore pre médiá, je presvedčený, že v druhom kole prezidentských volieb bude. Predseda FN potvrdil svoj názor, že prezidentským kandidátom má byť 100-percentný Francúz. Ako konštatoval denník Le Monde, za týmto vyjadrením treba vidieť útok na kandidáta Zväzu pre ľudové hnutie (UMP) Nicolasa Sarkozyho, ktorý má troch zo štyroch starých rodičov cudzincov.
"Môže byť (Sarkozy) Francúzom, zastávať funkciu ministra, možno i predsedu vlády, ale mandát prezidenta krajiny má vyšší rozmer," citoval denník Le Pena. Ak bude kandidát FN zvolený za prezidenta, dá si vypracovať audit, "lebo mnohé údaje o dekadencii krajiny sú pokrivené, najmä pokiaľ ide o zločinnosť, úroveň nezamestnanosti, dlh, sociálny systém aj o počte štátnych úradníkov". Ako prezident Le Pen nariadi "nulovú imigráciu na určitý čas" a bude chcieť "znova nastoliť trest smrti, ktorý musí existovať". Ráta aj s vytvorením 100.000 nových miest vo väzniciach.
Kandidát centristického Zväzu pre francúzsku demokraciu (UDF) Francois Bayrou pritiahol v stredu na míting v Paríži 17.000 ľudí. Povedal, že stelesňuje v sebe strohosť pravice, aj rovnosť šancí a práv i solidaritu ľavice. "Vo mne sa zosobňuje (politický) stred," vyzdvihol.
Keďže Bayrou sa stal terčom útokov z PS i UMP, znamená to, že "určite zmení mnohé veci".
Bývalý francúzsky prezident a zakladateľ centristického UDF Valéry Giscard dďEstaing v rozhovore pre denník Le Parisien-Aujourdďhui en France podčiarkol, že vo voľbách podporí kandidáta UMP Sarkozyho. Na adresu Bayroua Giscard dďEstaing uviedol, že "udržiava stav neistoty". Naopak, Sarkozy predkladá jednoznačné ponuky, má skúsenosti z výkonu štátnej funkcie a schopnosť posúvať veci dopredu.
Vysoký počet stále nerozhodnutých voličov nevyvoláva znepokojenie v kandidátovi Sarkozym. Ako povedal pre denník Le Figaro, vo všetkých voľbách nerozhodní voliči hlasovali podobne ako tí, ktorí vedeli, koho chcú voliť. Sarkozy uviedol, že jeho kampaň vyvoláva v krajine ohlasy. Tohtoročná predvolebná kampaň sa podľa neho nesie v znamení hodnôt.
"Nevediem politický, ale ideologický boj", podčiarkol. Na otázku denníka, aký má postoj ku kresťanským koreňom Európy, Sarkozy odvetil, že za laickosťou a republikánskym charakterom Francúzska sú dve tisícročia kresťanstva. Keďže základný zákon (ústava) EÚ nie je prijatý, otázka o Bohu v tomto dokumente nie je aktuálna. Avšak nemožno ignorovať fakt, že Európa i Francúzsko majú kresťanské korene," dodal.
Dvanásť kandidátov sa bude v nedeľu 22. apríla v prvom kole francúzskych prezidentských volieb uchádzať o získanie mandátu na päť rokov. Prípadné druhé kolo volieb je stanovené na 6. apríla.
Pred piatimi rokmi, v deň, na ktorý nemôžu zabudnúť mnohí Francúzi a rád si ho pripomína i Le Pen, 21. apríla 2002 sa uchádzalo 16 kandidátov o funkciu hlavy štátu. Kampaň, označovaná vtedy za nudnú, pravdepodobne ovplyvnila voličov v tom, že neprišli do volebných miestností.
Vtedy v prvom kole zvíťazil prezident Jacques Chirac pred Le Penom a vtedajším premiérom Lionelom Jospinom (64). Pre Francúzsko to bol šok, vo viacerých mestách začali demonštrovať státisíce ľudí. V Paríži 23. apríla založili novú pravicovú stranu - Zväz pre prezidentskú väčšinu (UMP). O jej založení informoval Philippe Douste-Blazy. Stranu vytvorili stúpenci Chiraca v jeho Združení pre republiku (RPR), ďalej v Liberálnej demokracii (DL) a vo Zväze pre francúzsku demokraciu (UDF). Účelom nového subjektu bolo vytvoriť širokú základňu pre druhé kolo volieb, ktoré sa konalo 5. mája 2002, a tiež pre júnové parlamentné voľby.
Mnohí stúpenci ľavice s nevôľou dávali v májovú nedeľu hlas Chiracovi. Ten s 82,21 percentami hlasov zvíťazil v prezidentských voľbách a získal ďalší mandát. Končí mu 16. mája 2007. Le Pen získal pred piatimi rokmi v druhom kole 17,79 percenta hlasov. Chirac sa stal 23. prezidentom Francúzskej republiky a piatym od založenia Piatej republiky v roku 1958.
Vtedajšie prezidentské voľby vstúpili do dejín aj tým, že prvýkrát od roku 1958 sa v druhom kole stretli kandidáti pravice a krajnej pravice. Ak sa za výnimku budú považovať voľby v roku 1969, pod demisii generála Charlea de Gaulla, v ktorých sa v druhom kole stretli dvaja predstavitelia pravice Georges Pompidou a Alain Poher, vo voľbách v roku 1965, 1974, 1981, 1988 a 1995 stáli proti sebe kandidáti pravice a ľavice.
Pred piatimi rokmi sa prvýkrát stalo, že výsledok prvého kola "vyhnal" do ulíc miest desaťtisíce a desaťtisíce ľudí, aby demonštráciami ovplyvnili voličov s konkrétnym cieľom, tým aj výsledok volieb.
Na druhý deň, 6. mája, premiér Jospin a jeho kabinet podali demisiu tak, ako to sľúbil hneď po svojom neúspechu v prvom kole. V ten istý deň novozvolený prezident Chirac vymenoval nového predsedu vlády Jeana-Pierra Raffarina s cieľom zostaviť dočasnú vládu. Tá pracovala do júna, keď sa konali parlamentné voľby. V nich zvíťazila pravica, získala absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení.
Socialisti, ktorí ťažko niesli dve po sebe nasledujúce volebné porážky, v júli zvolili nové vedenie strany. Francois Hollande sa stal prvým tajomníkom PS, Laurent Fabius druhým mužom socialistov. Jospin sa na niekoľko rokov stiahol z politického života krajiny.
12 20 roi ed
