Na Západe mal vďaka bohatstvu a pompe jeho dvora prezývku Nádherný. Turci ho považujú za svojho najväčšieho vládcu, dobyvateľa a zároveň osvieteného panovníka. Priviedol Osmanskú ríšu k jej najväčšiemu mocenskému a kultúrnemu rozmachu a dal jej nové zákony. Odtiaľ je jeho turecká prezývka Zákonodarca.
Pre našich predkov bol naopak tým, kto k nim priviedol lúpežiace turecké hordy a spôsobil im nesmierne utrpenie.
Sulejman sa narodil v roku 1494 v meste Trapezunt na brehu Čierneho mora, kde bol jeho otec, piaty syn vládnuceho sultána, miestodržiteľom. Séria úmrtí a vrážd v panovníckom rode priviedla na trón najprv jeho otca Selima I., a po jeho smrti v roku 1520 i Sulejmana. Ten medzitým získal na tie časy výborné vzdelanie siahajúce od lukostreľby cez islamské právo po teológiu.
Dobyvateľ rozšíril ríšu na západ aj východ
Po nástupe na trón kráčal Sulejman v stopách svojho otca, ktorý stihol k ríši pripojiť Sýriu, Egypt, posvätné mestá islamu Mekku a Medinu a dokončil podrobenie Balkánu. Sulejman počas svojej rekordne dlhej vlády osobne viedol 13 veľkých vojenských ťažení.
Už rok po prevzatí moci dobyl Belehrad, najdôležitejšiu uhorskú pohraničnú pevnosť a otvoril si tým cestu do srdca krajiny. Ďalší rok dobyl ostrov Rhodos, sídlo rytierskeho rádu johanitov.
V roku 1526 sa Sulejman vrátil do Uhorska. Pri Moháči zničil vojsko uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Kráľ zomrel pri úteku z bojiska a rozdelená krajina zostala proti ďalším tureckým útokom prakticky bezbranná. V roku 1541 Turci definitívne obsadili Budín. Postupným obsadzovaním ďalších hradov a miest posunuli hranice ríše až na dnešné Slovensko.
Medzitým sultán na východe obsadil Bagdad, väčšinu Perzie a Kaukazu, jeho velitelia si podrobili Jemen a pobrežie severnej Afriky až po Maroko. Turecké loďstvo postupne ovládlo väčšinu Stredozemného mora, jeho galéry pustošili pobrežie Talianska a Španielska.
Turecká armáda nevíťazila iba vďaka početnej, ale aj kvalitatívnej prevahe. Na rozdiel od ťažko riaditeľných európskych feudálnych vojsk v nej vládla železná disciplína, ktorá umožňovala zosúladiť akcie obávanej janičiarskej pechoty, jazdy a delostrelectva.
Konflikt islamu s kresťanstvom
Sulejman však utrpel aj niekoľko porážok. Najvážnejšou bolo, že sa mu v roku 1529 a ani pri opakovanom útoku o tri roky neskôr nepodarilo dobyť Viedeň. Rakúski a španielski Habsburgovci sa stali hlavnými protivníkmi Turkov.
Sultánovým spojencom pri spoločnom boji proti Habsburgom sa naopak paradoxne stal „najkresťanskejší panovník“, francúzsky kráľ František I.
Pre našich predkov malo zastavenie osmanského postupu v strednej Európe jeden veľmi nepríjemný vedľajší účinok. Na ďalších 150 rokov sa ocitli priamo na frontovej línii boja medzi islamom a kresťanstvom. Boli vystavení neustálym nájazdom a rabovaniu nielen zo strany Turkov a ich vazalov Tatárov, ale často aj kresťanských vojsk, ktoré ich mali ochrániť.
Sulejman zomrel v roku 1566 pri svojom poslednom ťažení do Uhorska, pri obliehaní Szigetváru na juhu Maďarska. Srdce uctievaného panovníka Turci pochovali na mieste jeho smrti, ktoré sa do konca ich panstva stalo pútnickým miestom. Velitelia armády sultánovu smrť pred vojskom niekoľko dní tajili.
Jednak aby dokončilo dobytie dôležitej pevnosti, a hlavne, aby mohol k vojsku doraziť Sulejmanov syn a nástupca a pokojne prevziať moc. Na žiadosť Turecka dnes v Szigetváre stojí Sulejmanov pamätník spolu s pamätníkom jeho protivníka a obrancu pevnosti Mikuláša Zrínskeho. Ten padol tri dni po sultánovej smrti.
Zlatý vek Osmanov sa skončil smrťou panovníka
Sulejman patril medzi mimoriadne vzdelaných vládcov, hovoril viacerými jazykmi a celý život sa zaujímal o vedu a umenie. Pod pseudonymom sám písal poéziu a jeho časy sú považované za zlatý vek osmanskej kultúry.
Počas vlády Sulejmanových menej schopných nástupcov sa začal pomalý úpadok ríše. Prišli ekonomické krízy, štátny aparát ovládla korupcia. V prvom rade však upadala kvalita a disciplína obávaného osmanského vojska. Hlavne vďaka nejednotnosti kresťanského sveta sa však Turci v Uhorsku udržali ešte viac ako sto rokov po smrti veľkého sultána.
