Moskva 17. apríla (TASR) -
Vysokopostavený prokremeľský politik Sergej Mironov vyzval na zmenu ústavy, aby Putin mohol ostať v úrade aj po marcových voľbách v roku 2008, ale hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že tento bod nie je v politickom programe.
"Je to definitívne, že pán Putin do roka odíde z úradu. Rusko bude mať nového prezidenta. Uskutočnia sa demokratické voľby, neobjaví sa žiaden favorizovaný nástupca," spresnil Peskov v rozhovore pre ruskú televíznu stanicu.
Putin, ktorého prvýkrát zvolili v roku 2000 a potom znova v roku 2004, musí začiatkom budúceho roka odstúpiť - ak sa nevykonajú zmeny ruskej ústavy. Prezident sa opakovane vyjadril, že takýto je jeho zámer a stavia sa proti zmenám ústavy.
Objavila sa však nová vlna špekulácií o jeho zotrvaní vo funkcii aj v treťom volebnom období, keďže prokremeľsky zameraný predseda hornej komory parlamentu Sergej Mironov vyhlásil, že s regionálnymi parlamentmi diskutuje o zmene ústavy.
Analytici tvrdia, že každý, koho podporuje obľúbený a mocný Putin, s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá prezidentské voľby 2008. Peskov poprel vyhlásenia opozície, že Kremeľ zinscenuje hlasovanie tak, aby zvíťazil Putinom vybraný kandidát.
"Je to mimoriadne populárny politik a má právo radiť ľuďom, ktorí sa chystajú ísť do volieb, a aj to bude robiť," dodal Peskov.
Berezovskij zopakoval, že sa chystá zosadiť Putina
Ruský miliardár Boris Berezovskij znovu potvrdil, že plánuje uskutočniť v Rusku revolúciu a zvrhnúť prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v dnes zverejnenom rozhovore pre ruské vydanie amerického časopisu Newsweek.
Zmenu ruského režimu, ktorá by sa podľa jeho slov mohla uskutočniť už v priebehu tohto rohu, má v úmysle uskutočniť za pomoci ľudí z Putinovho okruhu.
"Mám pocit, že sa to stane možno už tento rok," domnieva sa magnát, žijúci v britskom exile. Odmietol však zverejniť niečo bližšie o spojencoch, ktorých v Rusku za týmto účelom financuje. Na otázku, či ide aj o osoby z blízkeho okolia prezidenta odpovedal: "Áno, áno, presne tak."
Berezovskij pritom vyjadril optimizmus ohľadne možnosti úspechu zamýšľaného prevratu. V tejto súvislosti poukázal na zdar ukrajinskej oranžovej revolúcie, na ktorej financovanie, ako tvrdí, obetoval 50 miliónov dolárov (1,2 miliardy Sk). "V Rusku je potrebné minúť až pol miliardy dolárov," domnieva sa 61-ročný multimilionár.
Zároveň vyhlásil, že sa vôbec neobáva kritiky svojich výrokov zo strany britskej vlády a nemyslí si, že by mohol byť v budúcnosti zo Spojeného kráľovstva vyhostený. Berezovskij si je istý, že koná v rámci platných britských zákonov.
Zástupca hovorcu Kremľa Dmitrij Peskov označil najnovšie Berezovského vyhlásenia za sebapropagáciu človeka, ktorý stratil kontakt s politickou realitou. Miliardár podľa neho nemá vôbec žiadne kontakty s pracovníkmi prezidentskej administratívy, iba so skupinami blízkymi ruskej opozícii.
Napriek Berezovského sebavedomým vyhláseniam o pripravovanej revolúcii sa Putin teší širokej popularite u ruskej verejnosti. Prispieva tomu aj silný ekonomický rast, podporovaný vysokými svetovými cenami ropy, jednej z kľúčových exportných surovín Ruskej federácie.
Kremeľ pripustil prehnanú reakciu policajných síl počas protestného zhromaždenia
Ruská polícia, ktorá obuškami potlačila protestné zhromaždenie opozície počas víkendu, zareagovala prehnane v snahe udržať situáciu pod kontrolou, uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Hovorca tiež kritizoval zahraničné médiá za zveličovanie policajného zásahu počas nepokojov v druhom najvýznamnejšom ruskom meste - Petrohrade.
Bezpečnostné zložky zatkli stovky protestujúcich, vrátane šachového šampióna Garryho Kasparova. Šachový medzinárodný veľmajster sa počas víkendu na 10 hodín ocitol v cele predbežného zadržania. Polícia v nedeľu v Petrohrade zbila a dokopala protestujúcich účastníkov demonštrácie.
Nemecko, v súčasnosti predsedajúca krajina Európskej únie, označilo postup policajných zložiek za neprípustný a Spojené štáty vyjadrili vážne obavy z prehnane tvrdých policajných zásahov.
V interview pre ruskú televíziu Russia Channel Today Peskov povedal: "Myslím, že v niektorých situáciách skutočne došlo k prehnaným reakciám, ale úlohou polície bolo udržať v uliciach poriadok." Takisto uviedol, že zahraničná tlač venovala útokom oveľa väčšiu pozornosť ako ruské médiá.
"Každý uznáva, že tieto zásahy boli celkom limitované, ak berieme do úvahy počet účastníkov. Samozrejme, akcie pritiahli záujem zahraničných médií, ktoré určité fakty zveličili," dodal Peskov.
Organizátori demonštrácie sa bránili so slovami, že bezpečnostné zložky použili prehnané násilie voči ľuďom, ktorí nepredstavovali žiadnu verejnú hrozbu. Protestujúci podľa polície nemali potrebné povolenie a poriadkové sily iba presadzovali zákon.
Demonštranti majú okrajový vplyv v tejto krajine, kde prevažná väčšina voličov rešpektuje prezidenta Vladimra Putina.
Podľa agentúry Reuters boli medzi krátkodobo zadržaným aj novinári, fotografi a kameramani zahraničných médií.
