Bazilejský rodák Leonhard Euler patrí medzi najvplyvnejších a najplodnejších matematikov histórie. Zdokonalil prakticky všetky matematické odbory svojej doby. Aj v dnešných učebniciach sa jeho meno spomína často. Narodil sa pred 300 rokmi, 15. apríla 1707.
Génius, akých je málo
Bol prvým, kto začal stavať nekonečne veľkú budovu nekonečne malých čísiel. Inšpirovali ho práce Descartesa, Newtona, Galileia. Napísal stovky vedeckých kníh a článkov nielen o matematike, ale aj o astronómii, fyzike, optike, geografii, hydraulike, stavbe lodí či delostrelectve. Mnohé z nich vychádzali ešte desiatky rokov po jeho smrti. Mal fenomenálnu pamäť, bol vítaným hosťom na dvoroch najvýznamnejších panovníkov toho obdobia. Rusi dodnes považujú geniálneho Švajčiara za najvýznamnejšieho člena svojej Akadémie vied.
V mladosti bol zázračným počtárom. Za jedinú noc vraj vyrátal prvých šesť mocnín čísiel do stovky a všetkých šesťsto výsledkov si uložil do pamäti, ako keby to bola fotografia. Zapamätal si čokoľvek uvidel, počul alebo prečítal, napríklad Homérovu Ilias. Dokázal ešte k tomu citovať prvý a posledný verš z každej strany vydania, ktoré používali na gymnáziu. Tým pripomína iného geniálneho matematika Johna von Neumanna, ktorý sa narodil dve storočia po ňom. Obaja vyťažili zo svojej dokonalej fotografickej pamäti maximum.
Lekcie od Bernouilliho
Leonhard začal v štrnástich rokoch študovať na fakulte umenia Bazilejskej univerzity. Svojho učiteľa matematiky Johanna Bernouilliho tak zaujal, že mu každú sobotu dával súkromné lekcie. Talentovaný mladý muž sa spriatelil aj s Bernouilliho synmi Danielom a Nicolasom.
V roku 1724 založil Peter I. Akadémiu vied a chcel z Petrohradu vytvoriť centrum svetovej matematiky. Okrem iných významných matematikov pozval oboch mladých Bernouillovcov. Daniel sa postaral, aby po smrti jeho brata mohol do Petrohradu prísť aj Euler. Budúci slávny matematik si najskôr zarábal na živobytie v ruskom námorníctve ako medik. Daniel vraj veľmi oceňoval, že mu zo Švajčiarska po mori vozil kvalitný čaj, kávu a brandy.
Náplňou Leonhardova života však zostávala matematika. Už niekedy okolo roku 1727 vymyslel označenie základu prirodzených čísiel (Eulerovo číslo - e). Námorníctvo mohol opustiť až po troch rokoch, keď získal plné členstvo v Akadémii ako profesor fyziky. O tri roky neskôr (1733) nahradil Daniela vo funkcii šéfa katedry matematiky, ktorý túžil po návrate domov.
Na matematickom tróne
Nárast prestíže Eulera vo vedeckom svete dokumentujú listy, ktoré mu posielal jeho učiteľ. V roku 1728 ho oslovoval ako „najtalentovanejšieho mladého muža“, o desať rokov neskôr sa Euler stal „najvýznamnejším a najoriginálnejším matematikom“. V roku 1745 už bol pre Bernouilliho jeho žiak „neporovnateľným Leonhardom Eulerom, kráľom matematikov“. Vytvoril niekoľko matematických zákonov a rozvinul mnohé metódy z algebry a geometrie. Niektoré nesú jeho meno, iné sa používajú tak bežne, že spomínať ich tvorcu by už bolo stratou času.
Počas života stačil opublikovať viac ako 530 odborných prác, väčšinou v správach vedeckých spoločností v Petrohrade, Paríži a Berlíne, kde pôsobil od roku 1741, než sa po štvrťstoročí opäť vrátil do Ruska, kde v roku 1783 zomrel.
Balíky popísaného papiera
Po jeho smrti sa našli obrovské balíky popísaného papiera s nezverejnenými prácami. Eulerove kompletné spisy vydávala ruská Akadémia ešte polstoročie po jeho smrti. Majú 72 dielov, z toho 30 o matematike, 31 o mechanike a astronómii, zvyšok o fyzike a druhých odboroch (anatómia, fyziológia, botanika, teológia, chémia, filozofia, orientálne jazyky, ale aj štatistika, magické štvorce, lotérie). Impozantná pamäť akoby preň bola výzvou, aby ju zaplnil najzaujímavejšími poznatkami z vedy, umenia a praktického života, ktoré boli v tom čase k dispozícii.
Keď mal šesťdesiat, oslepol, pracoval však ďalej so svojimi synmi a žiakmi. Uprostred jeho pracovne stál veľký guľatý stôl s bridlicovou doskou, na ktorej už takmer slepý naznačoval kriedou výpočty.
Pri dokazovaní výsledkov obchádzal okolo a celé hodiny sa oň opieral, takže jeho okraj nakoniec vyleštil do hladka. Zomrel v septembri 1783 pri výpočtoch zákonov, podľa ktorých stúpa vo vzduchu balón. V júli ten istý rok sa totiž prvý raz vzniesli do vzduchu v balóne bratia Montgolfierovci.
