Oslo 16. apríla (TASR) - Suchá, záplavy a zvyšovanie hladiny morí a oceánov, spojené s globálnym otepľovaním, by mohli v nasledujúcich desaťročiach vyvolávať napätie a ozbrojené konflikty. Konštatovali to dnes odborníci v predvečer prvej debaty o klimatických zmenách v Bezpečnostnej rade OSN.
Najviac pritom zrejme nepriaznivé zmeny zasiahnu chudobných obyvateľov v tropických oblastiach Afriky a Ázie. Mohlo by dochádzať ku vzniku napätia v ich vzťahoch voči bohatým krajinám v miernom pásme, ktoré zrejme uniknú najhorším prejavom otepľovania.
"Globálne otepľovanie zvyšuje potenciál pre vznik konfliktov. Najbezprostrednejším prejavom je zrejme rozširovanie púští a ubúdanie pôdy," povedal pre tlačovú agentúru Reuters Janos Bogardi, riaditeľ Univerzity OSN pre životné prostredie a ľudskú bezpečnosť (UNU-EHS).
Bogardiho tím predpokladá, že klimatické zmeny by mohli v dlhodobom horizonte prinútiť opustiť svoje domovy stovky miliónov ľudí. Podľa jeho slov je "pravdepodobne najvypuklejším príkladom" konfliktu vyvolaného čiastočne úbytkom poľnohospodárskej pôdy konflikt v sudánskom Darfúre, ktorý si už vyžiadal 200.000 obetí na životoch.
Vzhľadom na zvyšujúcu sa hladinu morí a oceánov v dôsledku roztápania ľadovcov by mohli byť postupne zaplavené rozsiahle časti krajín ako je Bangladéš, následkom čoho by došlo k migrácii miliónov ľudí a zvyšovaniu pravdepodobnosti vzniku konfliktov kvôli ubúdaniu pevniny.
"Klimatické zmeny majú potenciál stať sa obrovským bezpečnostným problémom," uviedol profesor Paul Rogers z Bradford University v Anglicku. Napriek tomu však v súčasnosti možno podľa neho za najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku potenciálnych vojnových konfliktov označiť skôr boj o ropu.
Na pôde BR OSN sa bude v utorok prvýkrát debatovať o problémoch súvisiacich s klimatickými zmenami. Iniciatívu vedie Británia, ktorá je momentálne v BR OSN predsedníckou krajinou. Jej úsilie si však nezískalo príliš silnú podporu zo strany USA a niektorých ďalších krajín.
Napriek tomu má byť dnes zverejnená správa 11 amerických penzionovaných generálov a admirálov, zameriavajúca sa na vážnu hrozbu, ktorú môžu klimatické zmeny predstavovať pre "americkú národnú bezpečnosť a americké ozbrojené sily doma a v zahraničí".
Podľa Bogardiho by globálne otepľovanie mohlo viesť k prehĺbeniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými.
"Krajiny ako India a Čína, a taktiež Afrika zrejme dosť stratia. To vyvoláva ďalšiu nerovnováhu v zdrojoch a životnej úrovni a môže byť impulzom pre konflikt," povedal.
"Klimatickí utečenci" sa nebudú môcť vrátiť domov, ak sa napríklad budú rozširovať púšte v subsaharskej Afrike. Ľuďom žijúcim na ostrovoch ako Tuvalu v Tichom oceáne hrozí, že ich domovy zmiznú pod zvyšujúcou sa morskou hladinou. Naopak, politickí utečenci sa do svojej oblasti budú môcť vrátiť, keď dôjde k zosadeniu tamojšieho diktátora.
Škody na životnom prostredí môžu napomôcť teroristom. Líder al-Káidy Usáma bin Ládin v roku 2002 obvinil USA z toho, že ničia prírodu "svojím priemyselným odpadom a škodlivými plynmi viac než ktorákoľvek iná krajina v histórii".
