Haag 16. apríla (TASR) - Macedónsky minister vnútra Ljube Boškovski osobne sledoval vyčíňanie policajtov v prevažne Albáncami obývanej dedine, pri ktorom zabili siedmich mužov, týrali desiatky ďalších osôb a zničili viacero domov.
V úvodný deň procesu s Boškovským a vysokopostaveným predstaviteľom polície Johanom Tarčulovským to pred haagskym tribunálom OSN vyhlásil prokurátor Dan Saxon. K incidentu došlo v lete 2001, na konci polročného konfliktu medzi albánskymi vzbúrencami a vládnymi silami.
Saxon na pojednávaní premietol videozáznam, ktorý má podporiť jeho tvrdenia. Boškovski sa na videu ukrýva za múrom s výhľadom cez polia na strechy domov dediny Ljuboten. Dedinčanov na zázname nie je vidno, počuť však sporadickú paľbu.
Boškovski a Tarčulovski čelia žalobe z vraždy, svojvoľného ničenia a týrania. Obaja vznesené obvinenia odmietli.
Žaloba sa týka útoku na Ljuboten z 12. augusta 2001, keď do dediny desať kilometrov severne od Skopje vtrhlo približne 100 policajtov. Boškovskému pripisujú zodpovednosť za útok, keďže ako minister vnútra mal pod kontrolou políciu. Video je zrejme pokusom ukázať, že o útoku vedel. Tarčulovski podľa žaloby útok zorganizoval a jednotku osobne viedol po tom, čo si sám vybral a vyzbrojil policajtov.
Žaloba uvádza, že útok bol zrejmou odvetou za zabitie ôsmich macedónskych vojakov, ktorí dva dni predtým zahynuli, keď ich auto narazilo na nastraženú mínu.
Boškovského obhajkyňa Edina Residovičová s úvodnou rečou nevystúpila, tlačovej agentúre Associated Press však povedala, že útok bol reakciou na "teroristické" činy a že Boškovski "podnikol všetky potrebné a zodpovedné opatrenia". Úvodné vystúpenie odmietli aj Tarčulovského právnici. Výpoveď prvých svedkov je plánovaná na 7. mája.
"Policajná jednotka vedená obžalovaným Tarčulovským si zámerne vybrala neozbrojených civilistov, svojvoľne a bezdôvodne podpálila a zničila mnoho domov a kruto zaobchádzala so skupinou obyvateľov, pričom sedem z nich bolo zabitých," uviedla prokurátorka Joanne Motoikeová. Útok "mal jasný kriminálny plán, čo ukázal jeho spôsob, metóda a výsledky," dodala.
Žaloba tiež premietla videozáznam, ktorý - ako uviedla - bol nakrútený v deň útoku a vidieť na ňom dym stúpajúci z ljubotneských domov. Na inom zázname vidieť muža, ktorý padá na zem počas úteku poľom. Podľa Motoikeovej muža smrteľne postrelili ranou do hlavy po tom, čo utiekol pred cestnou zátarasou.
Prokurátor Dan Saxon sa v úvodnej reči sústredil na dokazovanie, že macedónsky konflikt bol konfliktom medzi dvoma organizovanými armádami a že Boškovski niesol najvyššiu zodpovednosť za policajtov, ktorí sa na bojoch podieľali. Obhajoba argumentuje, že konflikt mal iný charakter a Boškovského preto nemožno viniť z vojnových zločinov. Macedónske úrady o albánskych vzbúrencoch v čase konfliktu hovorili ako o teroristoch.
V prípade uznania viny hrozí Boškovskému aj Tarčulovskému trest doživotného väzenia. Boškovski sa ICTY vzdal v marci 2005, Tarčulovského do Haagu vydali macedónske úrady.
Boškovski, jeden z najtvrdších členov nacionalistického kabinetu vládnuceho počas konfliktu, vytvoril polovojenskú policajnú jednotku Levy, ktorá podliehala iba jemu.
Macedónsko vyhlásilo nezávislosť na Juhoslávii v roku 1991 a na rozdiel od iných republík bývalej federácie ju získalo bez vojny. Až o desaťročie neskôr v krajine vypukol konflikt medzi albánskymi povstalcami bojujúcimi za väčšie práva pre svoju komunitu a vládnymi silami.
Boje hrozili prerásť do občianskej vojny a ukončila ich až Západom sprostredkovaná mierová dohoda, na základe ktorej sa posilnilo postavenie albánskej menšiny. Albánci obývajú najmä sever a západ Macedónska a tvoria približne štvrtinu dvojmiliónovej populácie krajiny.
Žaloby proti Boškovskému a Tarčulovskému sú jediné, ktoré ICTY vzniesol v súvislosti s macedónskym konfliktom. Zároveň ide o posledné žaloby vznesené haagskym tribunálom OSN, ktorý je pod tlakom, aby do roku 2010 ukončil svoju činnosť.
