MOSKVA 15. apríla (SITA/AP) - Obrázky z Kyjeva a Biškeku sú až rušivo podobné: tisíce demonštrantov zhromaždených na hlavných námestiach hlavných miest oboch bývalých sovietskych republík, ktorí mávajú transparentmi a vykrikujú politické heslá. Sú to len tri roky, čo podobné protesty vyniesli k moci reformných politikov, čím zvýšili nádej, že demokratické hnutia budú sláviť triumf nad režimami poznačenými korupciou, stagnáciou a manipuláciou volieb. Budúcnosť vyzerala tak jasne, ako povzbudivo zneli prívlastky, ktorými ich demonštranti označili - ukrajinská revolúcia bola oranžová a kirgizská tulipánová. V priebehu niekoľkých mesiacov však obe krajiny zapadli do močariny politickej krízy. Tento raz s jediným rozdielom. Prezidenti, ktorí sa dostali k moci vďaka revolúciám, sa sami ocitli v ohrození. Hoci sa v krajinách rozmohlo rozčarovanie a nespokojnosť, analytici nechcú ani jednu z revolúcií označiť za neúspech.
Pokoj po revolúcii v Kirgizsku mal spomedzi bývalých sovietskych krajín najkratšie trvanie. Len pár mesiacov po tom, ako nový prezident Kurmanbek Bakijev za pomoci občanov poslal bývalého prezidenta Askar Akajeva do exilu, vypukli nové protesty, tento raz proti Bakijevovi. Podľa Michaela Halla, analytika Medzinárodnej krízovej skupiny, pramení veľká časť nepokojnosti z Bakijevovho pokusu upevniť svoje prezidentské právomoci, motivované sčasti obavami z toho, ako ľahko sa zbavili Akajeva. "Chcel zabezpečiť, že sa mu nestane to isté," povedal Hall.
Na Ukrajine zas prebieha chronická bitka o moc medzi prezidentom a parlamentom. Väčšinu miest v parlamente obsadili po minuloročných voľbách oponenti prezidenta Viktora Juščenka, hlavného aktéra oranžovej revolúcie. Občania prostredníctvom volieb vyjadrili najmä svoje sklamanie z neschopnosti Juščenka implementovať v krajine reformy. O ústavnosti dekrétu, ktorým prezident rozpustil parlament, má rozhodnúť Ústavný súd. Súčasná kríza na Ukrajine nie je podľa bývalého amerického veľvyslanca v Kyjeve a súčasného analytika Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Steva Pifera dôkazom zlyhania oranžovej revolúcie. "Politika je... stále v podstate demokratická... (ide o) boj medzi demokraticky zvoleným prezidentom a väčšinou v parlamente, ktorá tiež vzišla z demokratických volieb," povedal Pifer. Je to ale Juščenko, ktorý sa nachádza v pálčivej situácii: ak sa budú konať predčasné voľby, rady jeho odporcov sa v parlamente pravdepodobne ešte rozšíria. Ak súd rozhodne, že jeho dekrét o rozpustení parlamentu je v rozpore s ústavou, parlament bude chcieť s veľkou pravdepodobnosťou prezidenta zbaviť úradu.
