BRATISLAVA 12. apríla (SITA) - Kremeľ odmietol iniciatívu na opätovné vyšetrenie smrti prvého kozmonauta vo vesmíre Jurija Gagarina. Gagarin zomrel za záhadných okolností 27. marca 1968 pri havárii lietadla UTI-MIG-15, ktoré sám pilotoval na cvičnom lete s inštruktorom neďaleko Moskvy. Letecký inžinier Igor Kuznecov, ktorý sa podieľal aj na vyšetrovaní tesne po nehode, si myslí, že s kolegami pomocou moderných technológií vyriešil všetky zostávajúce záhady Gagarinovej tragickej smrti. Kremeľ však v oficiálnom stanovisku odpovedal, že na nové vyšetrovanie a spochybňovanie záverov prvej vyšetrovacej komisie nevidí
Vyšetrovanie okolností Gagarinovej havárie bolo v Rusku tej doby ojedinelé čo do dôslednosti a zdôvodnenia záverov. Experti vtedy havarovaný stroj z tisícich kúskov prakticky znovu zostavili, no nepodarilo sa im nič dokázať. Z tohto dôvodu sa začali objavovať mnohé teórie o príčine nehody. Najpravdepodobnejšia znie, že MiG-15 sa pravdepodobne dostal do vzdušných vírov spôsobených iným strojom, ktoré lietadlo vrhli smerom k zemi. Ďalšie špekulácie hovoria, že Gagarina zavraždila KGB alebo zinscenoval vlastnú smrť, aby opäť mohol žiť v tajnosti ako normálny človek. Jedna z hypotéz hovorí, že Gagarin aj inštruktor boli opití a že Sovietsky zväz sa hanbil tento fakt zverejniť.
Rusko si dnes pripomína presne 46 rokov od prvého letu človeka do vesmíru. 12. apríla 1961 o 7. hodine a 7. minúte totiž vzlietla z kazachstanského kozmodrómu Bajkonur kozmická loď Vostok v Jurijom Gagarinom na palube. Po 108 minútach letu pristál v Saratovskej oblasti. Z dovtedy neznámeho vojenského letca sa tak počas hodiny stal jeden z najpopulárnejších ľudí planéty.
