Všetci ruskí vodcoviasi tajne želajú, aby sa aspoň trochu podobali asi najznámejšiemu ruskému panovníkovi Petrovi I. Veľkému. Dnes po ňom pomenovali atómové ľadoborce. Asi je to symbolické.
Vďaka povrchným znalostiam nazbieraným v školských laviciach vieme o Petrovi I. hlavne to, že „otvoril okná Ruska smerom do Európy“, zaviedol mnoho novôt, modernizoval kde čo a žil na prelome 17. a 18. storočia.
On a zvyšok krajiny
Usilovnejší študenti si ešte spomenú, že zaviedol dlho očakávané reformy, ako pravidelnú armádu, v Európe odkukal nový systém štátnej správy, trošku priškripol vyššiu šľachtu a zobral im kúsok právomocí. Nie že by bol taký pokrokový a rozdal časť moci vrchnosti prostému ľudu. Naopak. Šľachticom ubral, postavil ich na rovinu s ostatnými, a sebe pridal. On a zvyšok krajiny.
Bol to typický ruský samovládca, posilnil absolutistickú moc, o ktorú sa nemienil deliť s nikým. Chcel pre Rusko len dobré, miloval progres a technický pokrok, chcel to všetko presadzovať sám.
Možno zohralo úlohu i to, že Peter bol až 14. dieťaťom cára Alexeja, a svoje miesto na slnku si musel vybojovať. Jeho súrodenci mu nepovedali inak než „ozornikov“ - darebáčik. Hyperaktívne, geniálne dieťa bolo predurčené na slávu.
Cesta k moru
Peter I. cestoval a pozýval k sebe cudzincov s obrovskou vervou. Pochopil vďaka tomu, že najväčšie možnosti Ruska tkvejú v obchode a priemysle. A nemýlil sa. K obchodovaniu je však nevyhnutné ovládať strategické cesty. To jemu Rusko dodnes musí byť vďačné za prístup k moriam. Prvých dvadsať rokov 18. storočia totiž permanentne bojoval so Švédmi. Dôležité bolo, že výsledkom bol prístup Ruska k Baltickému a Kaspickému moru. I keby nič významnejšie Peter už neodkázal, toto by mu malo stačiť k nesmrteľnosti. Lenže to nebolo vôbec všetko.
Rok 1703 je v Rusku všeobecne známy dátum a takmer každé dieťa vie, že vtedy bolo založené vari najkrajšie a najpompéznejšie mesto, dnes nesúce meno svojho zakladateľa, Petrohrad. Pár rokov počas minulého storočia to pravda mali Rusi celé nejako popletené a premenovali „perlu ruského severu“ podľa úplne iného vladára s úplne inými ambíciami. Mesto sa muselo volať Leningrad až do konca minulého storočia.
Duša
Keď sa človek prejde po historickej časti Petrohradu, pochopí veľa o duši Petra I. Súčasní ruskí historici sa o nej opatrne zmieňujú ako o rozpornej.
Na jednej strane mali Petrove reformy obrovský význam pre rozvoj krajiny. Na druhej to boli reformy uskutočňované konzervatívnym, panovačným, absolutistickým spôsobom. A tak, niekedy namiesto toho, aby spiatočníctvo zlikvidovali, elegantne ho zakonzervovali.
Ak sa niekto v ruskej histórii dokázal vyrovnať so zaostalosťou, potom to bol Peter. Nie je jeho vinou, že neskôr sa Rusko opäť prepadlo do hlbokej tmy. On sa snažil a slávil úspechy. Rusko dohnalo v mnohých smeroch do seba zahľadenú Európu, ale nastupujúci kapitalizmus Peter pochopiť už nestačil.
Zostal verný samoderžaviu a despotizmu, napriek tomu, že sa pokladal za moderného pokrokára.
Autor: Agentúra Epicentrum
