ANKARA 11. apríla (SITA/AP) - Na rozdelenie Turkov v otázke úlohy islamu v politike poukazuje koniec sedemročného funkčného obdobia sekulárneho prezidenta Ahmeta Necdeta Sezera, ktorý z funkcie odchádza na budúci mesiac. Predpokladá sa, že poslanci za nástupcu Sezera 16. mája zvolia niekoho z politickej strany premiéra Recepa Tayyipa Erdogana, ktorá má islamské korene. Možné je aj to, že prezidentom sa stane Erdogan. Stúpenci 66-ročného Sezera plánujú cez víkend demonštrovať v Ankare proti tomu, aby sa na post hlavy štátu dostal "islamista". Predstavitelia sekulárnej politiky, ktorej významnou predstaviteľkou je aj armáda, sa obávajú, že ak sa prezidentom stane Erdogan alebo jeho spojenec, vláda bude môcť zaviesť proislamský program bez toho, aby jej niekto oponoval. Hoci funkcia tureckého prezidenta je prevažne reprezentatívna, hlava štátu má niektoré právomoci a Sezer ich využil na zastavenie Erdoganových iniciatív, ktoré považoval za ohrozenie sekulárnych základov krajiny. Vzhľadom na slabú opozíciu v parlamente Sezer vetoval veľký počet návrhov zákonov, ktoré považoval za protiústavné a nedovolil vymenovanie stoviek ľudí do štátnych úradov, pretože bol presvedčený, že majú proislamské sklony. Medzi vetované zákony patril zákon o verejnej správe, o ktorom sa predpokladalo, že by zmiernil obmedzenia nosenie šatiek v štátnych úradoch či zákon o univerzitách, ktorý by podporil absolventov náboženských škôl.
Prezidenta v Turecku volí parlament, v ktorom teraz dominuje Erdoganova Strana spravodlivosti a rozvoja. Erdogan (53) by mal oznámiť meno kandidáta v apríli. Terajšieho premiéra v Turecku považujú za postavu vyvolávajúcu spory, pretože má islamské korene a dokonca aj rozhodnutie jeho manželky nosiť šatku má politické dôsledky. Stúpenci sekulárneho štátu sú zdesení z predstavy, že ženy v prezidentskom paláci, v ktorom býval Mustafa Kemal Atatürk, zakladateľ modernej sekulárnej republiky, by nosili šatku. "Uvedomujete si nebezpečenstvo?" varoval sekulárny denník Cumhuriyet v rámci protivládnej kampane, podľa ktorej "sa 16. mája hodiny vrátia o 100 rokov späť".
Erdogan popiera, že jeho strana má proislamský program. Odvtedy, čo sa v roku 2002 dostal k moci, jeho vláda podporuje snahu Turecka o členstvo v EÚ, ktorej výsledkom bol začiatok prístupových rokovaní v októbri 2005. Mnohí predstavitelia armády, ktorá sa považuje za ochrancu sekulárnej identity Turecka, však Erdoganovi nedôverujú. V roku 1999 Erdogana väznili preto, že recitoval proislamskú báseň na politickom zhromaždení.
Sekularizmu oddaní generáli uskutočnili v Turecku od roku 1960 tri prevraty a aj v roku 1997 donútili vládu, aby odstúpila, pretože podľa nich mala prehnané proislamiské sklony. V súčasnosti je turecká armáda voči civilnej moci poslušnejšia a nie je pravdepodobné, že by zorganizovala prevrat. Politici však voči armáde pristupujú opatrne, pretože v Turecku má veľkú úctu.
Niektorí členovia vládnej strany by chceli, aby sa Erdogan stal prezidentom. Iní sa však obávajú, že ak stranu nebude pred parlamentnými voľbami viesť tento obľúbený politik, nebude sa jej dariť a bude sa musieť deliť o moc. Parlamentné voľby sa v Turecku majú uskutočniť do 4. novembra. Prominentné podnikateľské organizácie naznačili, že Erdogan by mal v záujme stability zostať premiérom. Sekulárne organizácie, ku ktorým patrí aj niekoľko odborových zväzov a združení, chcú 14. apríla uskutočniť masovú demonštráciu s cieľom donútiť Erdogana, aby za prezidenta nekandidoval a aby nominoval menej sporného človeka. "Chceme prezidenta, ktorý sa stotožňuje s hlavnými princípmi republiky a v minulosti to dokázal," povedal Ali Ercan, jeden z organizátorov demonštrácie. Erdogan by podľa neho mal nominovať politika, ktorého manželka nenosí islamskú šatku.
