Bol to umelec, ktorým sa bude Francúzsko asi vždy pýšiť. Podarilo sa mu spraviť zo zbierky kníh skutočný bestseller, ktorý si ľudia s nadšením kupovali po druhej svetovej vojne. Jacques Prévert zomrel pred tridsiatimi rokmi.
Jacques Prévert k umeniu inklinoval vďaka rodinnému zázemiu úplne prirodzene. Dalo by sa napísať, nebolo úniku, ale on asi uniknúť ani nechcel.
Založil vlastnú skupinu
Ako dieťa chodil s otcom, divadelným kritikom často do divadla, matka ho aktívne viedla k čítaniu a literatúre. Ako mladík začal písať poéziu, neskôr sa pridal k hnutiu francúzskych surrealistov. Skupinu rýchlo opustil, citlivému Prévertovi prekážalo generálske správanie André Bretona, ktorý surrealistov viedol.
Spolu so surrealistickým maliarom Yvesom Tanguyom, a mladším bratom Pierrom založil vlastnú skupinu. V 30. rokoch píše pre amatérske divadlo Octobre divadelné hry. Podobne ako iní intelektuáli v tomto čase, ani Prévert na verejnosti netajil svoje sympatie k ľavici. V skutočnosti bol však anarchistom, ktorý do komunistickej strany odmietol vstúpiť.
Úspešný scenárista
S bratom Pierrom pracoval na „fantasy“ filme Je to v suchu. Jacques písal scenár, jeho brat sa ujal réžie. Ku skutočnému prelomu v scenáristickej práci došlo až v roku 1935. Prévert píše scenár k Renoirovmu filmu Zločin pána Langea. V tom istom roku sa stretol na pľaci aj s režisérom Marcelom Carném. Táto spolupráca sa ukázala pre jeho filmovú kariéru ako kľúčová. Trvala viac než desať rokov, počas ktorých vzniklo niekoľko kľúčových filmov francúzskej kinematografie, najmä poetického realizmu. Ďalej spolupracovali na filmoch Smiešna dráma, Nábrežie hmiel, Deň sa začína. Ich tvorivé partnerstvo narušila nemecká okupácia, no keď sa ich cesty mohli opäť spojiť, pripravili svoj najväčší spoločný projekt Deti raja.
Táto filmová symfónia o slávnom parížskom mímovi Debureaovi je nielen príbehom veľkej lásky, ale v univerzálnejšej rovine úvahou o ľudskej existencii.
Nákladný projekt vznikal v rokoch 1943 - 1945. Nakrúcanie nebolo jednoduché, lebo sa dialo pod prísnym drobnohľadom okupantov. Film predstavoval aj akýsi únik do sveta fantázie pred cenzúrou vichystického režimu, ktorý kolaboroval s Nemcami. Na uvedenie do kín museli Deti raja počkať až do oslobodenia Francúzska.
Neprekonateľná zbierka poézie
Zdalo sa, že Prévertov úspech sa nedá zastaviť. Z jeho zbierky básní Slová, ktorá vyšla v roku 1946, sa stal bestseller. Dodnes jej úspech vo Francúzsku nijaká iná zbierka poézie neprekonala. Jeho slová mali veľký vplyv na francúzsky šansón. Hudobný skladateľ Joseph Kosma zložil hudbu k niekoľkým Prévertovým textom, tie boli svojím hravým jazykom pre šansón priam stvorené. Prévert rád hovoril, že poézia je reč, ktorá sa musí spievať. Jeho básne plné rafinovaných slovných hračiek a prekvapivých metafor oslovujú aj dnešných čitateľov. Hovoria o univerzálnych témach ako láska, šťastie, túžba po slobode. A netreba zabúdať ani na Prévertov zmysel pre čierny humor.
Nezabudnuteľný zostáva veľký hit Yvesa Montanda Les Feuilles Mortes, ktorý odznel aj vo filme Brány noci z roku 1946. Prévertove texty prespievali aj Juliette Créco, či Edith Piaf. Rok 1948 nebol pre Préverta práve najšťastnejší. Po páde si udrel hlavu a na niekoľko dní upadol do kómy.
Do konca života ho už nikdy neopustili neurologické problémy. V tomto roku sa skončila aj spolupráca s Carném. Hoci Prévert neskôr spolupracoval s inými režisérmi, na ich skoršie úspechy nikdy nedokázal nadviazať.
Autor: Ildikó Pongó
