Karlsruhe 7. apríla (TASR) - Tri desaťročia uplynuli dnes od atentátu na generálneho prokurátora Nemeckej spolkovej republiky Siegfrieda Bubacka, ktorý sa stal prvým "akordom" najkrvavejšieho teroristami poznačeného roku v histórii krajiny.
Na útoku členov teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) zo 7. apríla 1977, ktorého obeťami sa stali aj Bubackov vodič Wolfgang Göbel a bodyguard Georg Wurster, sa spolupodieľali i nedávno na slobodu prepustená Brigitte Mohnhauptová a jej niekdajší kolega Christian Klar, ktorý takisto usiluje o omilostenie a predčasné prepustenie z väzenia.
Syn prominentnej obete Michael Buback spochybnil dnes predčasné prepúšťanie bývalých teroristov na slobodu. "Musíme si položiť otázku, či je skutočne správne, že páchatelia sú predčasne prepúšťaní na slobodu bez toho, aby sa k činu prihlásili, priznali svoj podiel viny a dištancovali sa od vlastných skutkov minulosti," vyhlásil na spomienkovom podujatí generálnej prokuratúry v Karlsruhe.
Súčasne sa opakovane vyslovil nepriamo proti omilosteniu väzneného Christiana Klara.
Podobne skeptický postoj zaujala k tejto otázke v rozhovore pre nemecké médiá aj generálna prokurátorka Spolkovej republiky Nemecko Monika Harmsová, ktorá si dnes pamiatku svojho zavraždeného predchodcu uctila položením venca.
Na spomienkovej slávnosti, na ktorej položili vence aj predstavitelia spolkového rezortu spravodlivosti a primátor Karlsruhe Heinz Fenrich, sa zúčastnili aj pozostalí všetkých obetí teroristického činu.
Druhá generácia teroristov z RAF pokračovala v ďalšom priebehu roka v bezprecedentnej likvidácii prominentných osobností krajiny, keď sa najskôr obeťou jej atentátu stal bankár Jürgen Ponto (30. júla 1977) a 18. októbra aj v septembri unesený predstaviteľ zamestnávateľov Hans-Martin Schleyer.
Jeho únos, ako aj následný únos lietadla spoločnosti Lufthansa palestínskymi kolegami nemeckých teroristov 13. októbra 1977 mali poslúžiť ako nátlakové prostriedky na vládu v Bonne, aby prepustila na slobodu teroristov prvej generácie RAF.
Kabinet spolkového kancelára Helmuta Schmidta sa však v neľahkej situácii rozhodol nevyhovieť tejto požiadavke a únos lietadla ukončil nakoniec na letisku v somálskom Mogadiše zásah nemeckej jednotky špeciálneho určenia. Ešte počas tej istej noci spáchali internovaní teroristi samovraždu, o niekoľko hodín neskôr vyhasili únoscovia Schleyerov život.
