BRATISLAVA 4. apríla (SITA) - Irackí povstalci použitím chlóru ako zbrane v uplynulých týždňoch demonštrovali odhodlanie využívať pri svojich útokoch nové prostriedky, uviedol v stredu prorektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, profesor Ján Kurucz na diskusnom podujatí, ktoré v Bratislave zorganizovali Euroatlantické centrum a Slovenská atlantická komisia pod názvom Chemická zbraň - nočná mora civilizácie.
Využitie toxických chemických látok teroristami vo svete je v súčasnosti veľmi vysoké. Útok toxickými látkami môže podľa Kurucza smerovať na relatívne malé terče ako sú veľvyslanectvá alebo letoviská. Zdôraznil pritom, že nie všetky nebezpečné látky podliehajú kontrole a dajú sa voľne kúpiť. Výhodou Slovenska podľa jeho slov je však to, že u nás neexistujú terče vhodné na chemický teroristický útok, pretože nemáme také miesta, kde by sa mohla nebezpečná látka rýchlo rozšíriť na veľký počet ľudí ako sú napríklad metro, rušné letiská, či veľký počet výškových verejných budov s centrálnou klimatizáciou.
Kurucz pripomenul, že podľa Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 2005, je najväčšou hrozbou možnosť, že by sa zbrane hromadného ničenia mohli dostať do rúk teroristických skupín. Domnieva sa však, že by sme mali prehodnotiť poradie nebezpečnosti zbraní hromadného ničenia, v ktorom sú podľa tradičného delenia na prvom mieste jadrové, na druhom chemické a na treťom biologické zbrane. Z hľadiska možného použitia teroristami sú podľa jeho názoru nebezpečnejšie biologické a chemické zbrane ako jadrové, hoci pre teroristov by mohla byť príťažlivá aj takzvaná špinavá atómová bomba, v ktorej sa kombinuje klasická výbušnina s rádioaktívnym materiálom s cieľom kontaminácie územia. Riziko, že by sa látky vhodné na útok dostali do rúk teroristov je vysoké napríklad aj preto, že po rozpade Sovietskeho zväzu sa neurobila dôsledná inventarizácia operačno-taktických jadrových hlavíc. Z hľadiska možného biologického útoku je nebezpečím napríklad to, že v takých krízových oblastiach ako je Irak, sa nachádzajú takzvané antraxové polia, čiže dlhodobo kontaminované pastviny.
Kamil Schön z Úradu civilnej ochrany upozornil na podujatí na to, že mnoho nebezpečných chemických látok nie je na zozname zakázaných látok, pritom počet takýchto látok sa stále zvyšuje. Zdôraznil však, že pri ochrane proti možnému teroristickému útoku sú dôležité zásahy záchranárskych zložiek pri priemyselných haváriách. Zásahmi po haváriách pri prevoze chemických látok na cestách alebo železnici sa podľa neho nadobúdajú skúsenosti, ktoré zvyšujú profesionalitu reakcie na možný útok, pretože v tomto prípade sa tiež nedá vopred odhadnúť, kedy a kde k udalosti dôjde. Major Oliver Toderiška z Generálneho štábu Ozbrojených síl SR poznamenal, že svoju pripravenosť preukázala aj Jednotka radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Ozbrojených síl SR, ktorá sa v roku 2003 zúčastnila na misii v Kuvajte a Iraku. V súvislosti s ochranou slovenskej populácie pred možným útokom zbraňami hromadného ničenia ocenil aj to, že Slovensko ako jedna z mála krajín má k dispozícii ochranné masky až pre 60 percent obyvateľstva.
