BRATISLAVA 4. apríla (SITA) - Zatiaľ čo počas oranžovej revolúcie v roku 2004 vyšli do ulíc desaťtisíce stúpencov súčasného ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka, dnes prebrali iniciatívu najmä zástancovia jeho najväčšieho politického rivala, prorusky orientovaného premiéra Viktora Janukovyča.
Na protest proti pondelkovému rozhodnutiu prezidenta rozpustiť parlament a vypísať nové voľby rozostavili Ukrajinci v centre Kyjeva stany, pódium a nakoniec vpochodovali do Juščenkovho úradu. Juščenkov tábor zatiaľ akoby mlčal. Sčasti preto, že sa prezidentovi stúpenci chcú vyhnúť potenciálnym zrážkam s protivníkmi, ale sčasti aj preto, že sú dvojročným pôsobením svojho prezidenta sklamaní.
Na kyjevskom Námestí nezávislosti, ktoré bolo hlavným dejiskom revolúcie, sa v stredu stretlo okolo 7000 demonštrantov, ktorí mávali modrými zástavami Janukovyčovej Strany regiónov. Poslanci, ktorí sa v parlamente v stredu stretli aj napriek rozhodnutiu prezidenta o jeho rozpustení, spolu s mladými aktivistami obviňujú Juščenka zo zbedačovania krajiny a vyzvali ho, aby sa sám vzdal úradu. "Juščenko by mal odvolať svoje nariadenie... Už nie je prezidentom celého národa, je prezidentom menšiny," povedal jeden z protestujúcich, ktorý do ukrajinskej metropoly docestoval z východu krajiny. "Voľby a zase voľby. Už stačilo. Ľudia by mali aj niečo robiť namiesto permanentného demonštrovania," zhodnotil situáciu kyjevský taxikár Iľja Ledovskvoj. Juščenko pre stredajšie vydanie britského denníka Financial Times napísal článok, v ktorom svoje pondelkové rozhodnutie obhajoval. Tvrdí v ňom, že sa pokúšal presvedčiť premiéra Janukovyča, ktorý presadzuje silnejšie vzťahy s Ruskom, aby vládol v "duchu národnej jednoty a zmierenia". "Namiesto toho vládna koalícia spustila neúprosnú kampaň za zrušenie ústavnej mocenskej rovnováhy a výsledkov posledných parlamentných volieb", píše Juščenko. Podľa neho je rozpustenie parlamentu extrémnym opatrením, ale dodáva, že v tomto prípade si ho vyžaduje národný záujem krajiny. Aj politickí komentátori označili prezidentovo rozhodnutie rozpustiť legislatívny orgán za prejav zúfalstva, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou prospeje jeho bývalej "oranžovej" spojenkyni Julii Tymošenkovej a najmä premiérovi Janukovyčovi. Riaditeľ Inštitútu globálnych stratégií so sídlom v Kyjeve Vadim Karasev sa spýtal: "Akú inú možnosť prezident mal? Mlčky sa prizerať, ako ho proruské sily oberajú o všetky jeho právomoci?" Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že ak by sa voľby konali v týchto dňoch, vyhrala by Janukovyčova Strana regiónov a Blok Julie Tymošenkovej. Juščenkova strana Naša Ukrajina by sa ocitla na treťom mieste, ďaleko za svojimi rivalmi.
Táto politická kríza ešte zvýraznila hlboké rozdelenie krajiny na prevažne rusky hovoriaci východ a ukrajinsky hovoriacu západnú časť Ukrajiny. Svoje obavy nad vývojom na Ukrajine vyjadrili EÚ, Rusko i Spojené štáty a vyzvali na mierové riešenie krízy. Ruské médiá v stredu prirovnali udalosti na Ukrajine k udalostiam v Rusku v roku 1993, keď podobnú krízu medzi prezidentom a parlamentom vyriešil vtedajší prezident Boris Jeľcin tak, že pred budovu parlamentu poslal tanky. Keďže v Rusku sa tento boj medzi Kremľom a Dumou skončil smrťou stoviek ľudí, médiá varovali pred podobným vývojom udalostí aj v Kyjeve. V prípade vojenskej konfrontácie sa sily pod kuratelou ministerstva vnútra pridajú na stranu premiéra Viktora Janukovyča, zatiaľ čo štátna bezpečnostná služba bude lojálna prezidentovi Viktorovi Juščenkovi, napísal denník Gazeta. Hoci armáda spadá pod ministerstvo obrany, ktorému šéfuje Juščenkov stúpenec Anatolij Grycenko, jej podpora sa môže prehupnúť na stranu opozície, keďže minister presadzuje nepopulárne členstvo krajiny v NATO.
Janukovyč sa zatiaľ rozhodol čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý poslanci požiadali o rozhodnutie vo veci rozpustenia parlamentu, ktoré nariadil prezident Viktor Juščenko prostredníctvom dekrétu. "Kým túto otázku neposúdi Ústavný súd, nebudeme sa nijakým spôsobom pripravovať na voľby," povedal Janukovyč a zároveň obvinil prezidentský úrad z vyvíjania nátlaku na ústavných sudcov. V stredu sa rozhodol rezignovať predseda Ústavného súdu Ivan Dombrovsky, sudcovia však jeho rezignáciu odmietli prijať.
